Pán Lenhard, viac ako 14 rokov sme boli s manželom tzv. profesionálni rodičia, spočiatku 4, neskôr /keď najstarší dovŕšil 18 rokov a začali ho "milovať" biologickí rodičia/ sme nahrádzali rodičov 3 súrodencom. Píšete, že čo je to za výraz PR...Neviem, či ste mali tú možnosť byť tým rodičom, vziať na seba zodpovednosť za tie mrňatá / veď najmenší mal vtedy len necelý rok/. Naše deti už boli na vlastných krídlach, obaja s manželom sme boli zamestnaní, ako aj väčšina rodičov vlastných deti, spoločne aj s našimi deťmi sme sa tešili z úspechov zverených deti, chodili s nimi na výlety, dovolenky/ podotýkam, že bez príspevku DeD. Netrvdím, že je o PR postarané tak, ako by si zaslužili, netvrdím, že kompetentní robia všetko pre to, aby práca PR bola adekvatne ocenená finančne či morálne. Viem, že sa na nich kladú čím ďalej, tým nezmyselnejšie nároky, s ktorými sa väčšina z nás nestotožňuje.Je to veľmi ľahko odsúdiť, zatratiť prácu týchto ľudí. Netvrdím, že sa medzi PR nenájdu jedinci, ktorým ide iba o biznis, ale v tomto povolaní sa nedá zarobiť, zbohatnúť. Tú prácu musia ľudia vykonávať z presvedčenia / je na to hlúpy výraz, že to nieje práca, ale poslanie/.ale je to tak.Teraz sme už obaja na zaslúženom odpočinku, deti nás chodia aj teraz pravidelne navštevovať, a nemyslím si, že nás nebrali alebo neberú ako rodičov, hoci nám hovoria ujo a teta, alebo dedko a babka/ to hlavne vtedy, keď sú dlhší čas s našimi vnúčencami. Je veľmi veľa veci, ktoré by bolo potrebné zmeniť k lepšiemu, ale my sme hrdí na to, že sme týmto deťúrencom predĺžili detstvo a vytvorili rodinné prostredie, ktoré im bolo odopreté u biologických rodičov/ mimochodom, biologická mama má okrem 11 deti v rôznych Ded ešte 5 ďalších doma v osade a naše deti ich boli nútené navštevovať, aby sa vytvorilo " P U T O" medzi nimi a biologickou matkou.....

Neodpovedali ste mi a točíte stále dookola to svoje. Máte potrebu ma presviedčať, že pojem profesionálny rodič je zlý, ok, tak navrhnite nejaký iný, určite existuje aj lepší. Alebo o čo Vám ide o podstatu alebo o názov? Ak o podstatu, tak čo by ste navrhovali? Máte potrebu len kritizovať, alebo máte aj nejaké konštruktívne nápady, ako by to mohlo fungovať lepšie? Navyše sa mi zdá, že sa pasujete do role hovorcu profesionálnych rodičov, akoby oni boli nesvojprávni a neschopní niečo povedať, ak by sa cítili byť vydieraní, ako spomínate.

Myslíte si, že medzi náhradnou rodinnou starostlivosťou a profesionálnou náhradnou rodinou je nejaký rozdiel? Nemyslím teraz po administratívnej stránke ale vzťahovej. Ak neviete, tak sa na to opýtajte profesionálneho rodiča a pestúna alebo pestúna zároveň aj profesionálneho rodiča v jednej osobe.Ich odpoveď bude mať inú hodnotu ako naše polemizovanie o tom, čo sme nezažili. Ja však už niekoľko desaťročí žijem aj s pestúnskymi rodinami aj s profesionálnymi náhradnými rodinami aj s vychovávateľmi detského domova a aj s deťmi z každej tejto formy náhradnej starostlivosti. Ja si neosobujem právo za nich hovoriť, reprodukujem len to, čo hovoria oni, ale aj deti, ktoré tam vyrástli.

Lenka, keby ste boli politikom, konštatoval by som, že je to vzorová ukážka demagógie. Neviem, že prečo ste dali dôraz na "štátneho" novorodenca, to ako keby ste mu nadávali rovno do pankhartov", a tiež si nemyslím, že inštitút profesionálneho náhradného rodičovstva treba "zabetónovať" lukratívnosťou povolania z hľadiska biznisu, pretože to tiež nie je o tom. Jednoducho to vychádza aj z ekonomickej vyspelosti našej spoločnosti, a preto neviem, ako by ste zdôvodnili, tak aby to pochopili aj iné profesie, že profesionálne náhradné rodičovstvo má byť práve tá lukratívnejšia, ako ich pre spoločnosť nemenej dôležitá. Aj napriek tomu si myslím, že je lukratívna, ale nie preto, že sa dá na nej neviem koľko zarobiť, ale preto, že nie každý si môže zobrať domov na výchovu nevlastné dieťa a aj ináč povedané, nie každý si zoberie domov na výchovu nevlastné dieťa, nech by ho akokoľvek zaplatili. Je to najmä o vzťahoch, ktoré sa nedajú zaplatiť a tak trochu aj o poslaní. Ak by Slovenská republika mala na to, zjednodušene povedané, aby zaplatila profesionálnemu rodičovi každú sekundu, ktorú strávi s dieťaťom, určite by to nebolo o riešení náhrady rodiny ale o efektívnejšej podpore pôvodnej biologickej rodiny a jej detí tak aby tieto nemuseli byť z nej vyňaté. Tak to napr. funguje vo vyspelých severských európskych štátoch. Odtiaľ sme však ešte veľmi ďaleko. Zaujímavé je, že sa skôr stretávam s názormi ľudí, že profesionálne rodičovstvo je o biznise. Keď sa týchto ľudí opýtate, prečo to teda nejdú robiť, väčšinou Vám povedia, že cudzie dieťa by si domov nezobrali, takže mne to potom vychádza tak, že by ich radšej nechali v detskom domove. Vy hovoríte, že za štátnych novorodencov treba riadne zaplatiť. Pravda bude asi niekde uprostred a určite ju nemožno hľadať len cez peniaze.

...je to presne tak! A to už ani nehovorím, že v detských domovoch je bežnou praxou, že mať doma jedného štátneho novorodenca sa ani nepovažuje za plný úväzok! A za tú nepretržitú 24/7 šichtu s obrovskou zodpovednosťou za cudzie dieťa častokrát s nezanedbateľnými zdravotnými, mentálnymi alebo psychickými problémami berú neuveriteľne smiešny plat... Bez akéhokoľvek plnohodnotného voľna a len s minimálnou materiálnou podporou.... Šialené, absurdné.... S tým rozhodne treba niečo robiť, pretože inštitút profesionálneho rodičovstva má v oblasti náhradnej starostlivosti nezastupiteľný význam. Pracovné podmienky by teda mali byť k tejto dôležitosti adekvátne, a to aj za cenu, že to štát bude stáť o niečo viac námahy pripraviť vhodnú legislatívnu podporu a aj viac finančných prostriedkov!

Evka, hreje ma pri srdiečku, že ti tvoj život uľahčili náhradní rodičia v M E S T E Č K U. Je krásne čítať slová uznania , pokory a láskovosti. Ale ja som len chcela ukázať, ako si predstavujú život "odložených" deti kompetentní. Skús sa vrátiť k člankom z 26. februára a presvedčiš sa o tom, že náš štát nepotrebuje vzdelaných ľudí, lebo inač by nedovolil ukončiť štúdium len preto, že dovršili 18-tku, alebo ukončili povinnú šk. dochádzku. Nájdeš tam odpovede na moje dotázy či skôr sťažnosti. Prajem pre naše deti takých náhradných rodičov, akosi mala aj ty .....

Anka, ale ja som nebola chovankyňa, ale ich dieťa pre moju mamu a tatu, mojich "adoptívnych" rodičov. Keď som bola malička pritúlili ma, pochovali, pomohli, dali pocit istoty, že som ich. A v noci, keď ma niečo bolelo pri srdiečku a som chcela byť pri mamičke, vliezla som k nej do postele. Rada spomínam na moje detstvo v Detskom mestečku. Bola by som rada, keby také niečo mali aj teraz odložené deti. Aby to nebolo tak, ako si to uviedla. To je hrozne!!! To treba pripomínať tým "múdrym", ktorí to spôsobili a ešte spôsobujú všetko, čo si veľmi otvorene napísala. Je naozaj neférové nazvať odložené dieťa klientom a čakať, že ho príde niekedy jeho biologická mama aspoň pozrieť. Nepríde, má problémy sama so sebou.

Prosím, prestaňme už konečne spomínať na roky minulé, ako to bolo v detskom mestečku.... Otvorme radšej tému budúcnosti, ako to môže, alebo má byť teraz. Veď deti /ktosi ich nazval hnusným menom ch o v a n c i nemôžu za to, kde sa narodili, v akom čase a do akej rodiny. Snažme sa nájsť nejakú cestu na zlepšenie podmienok života týchto deti a neviesť žabomyšie vojny o tom, kto má alebo nemá pravdu. Ktosi " múdry"navrhol, že dieťa po 16-tke nemusí pokračovať v štúdiu, lebo je to jeho slobodná voľba. A pán Blaho to obhajoval, že nemôžeme nikoho nútiť študovať/ a načo aj ! veď s nevzdelancom sa ľahšie manipuluje.... Niekto múdry navrhol, že dievčatám v určitom veku /asi od 14./ je potrebné zakúpiť antikoncepciu/ ale najprv je potrebný súhlas rodiča,ktorého treba osloviť/ a chlapcom ochranu a naučiť ich s ňou narábať.Ale výchova k plánovanému rodičovstvu, zodpovednosti akosi zostala bokom. A niekto "m ú d r y " prišiel na to, že sa musia v DeD prevychovávať rodičia " odložených" deti, aby tie mohli vhupnuť do prostredia, skadiaľ boli našťastie odobratí. A niekto múdry ešte nariadil, aby deti spoznávali a zžili sa s biologickou rodinou, povinne ju navštevovali, aby po 18-tke ich bolo kde " vrátiť" lebo iná alternatíva pre tie deti takmer neexistuje. Nechápem, prečo musia deti navštevovať biologických rodičov, ktorí o tieto stretnutia aj tak nestoja, a ktorí neprídu k svojim deťom ani raz, hoci bývajú len v niekoľko kilometrov vzdialenom meste???!!! Zdá sa mi to voči deťom neférové.Je ešte veľ nevyjasnených veci, o ktorých by bolo dobre diskutovať a nie vždy sa vracať do minulosti.

Igor Kozin

Hm..., tak potom neviem čo máte proti profirodinám. Skupiny nie, profirodiny nie, tak potom čo? Necháme deti sa len tak voľne potulovať? Stále nieviem o čo Vám ide. Chcete oživiť DM Zlatovce, ale tie tiež boli o profirodinách, alebo takto, povedzte mi aký je rozdiel medzi profesionálnou rodinou a pôvodnou rodinnou bunkou DM Zlatovce, kde ako vychovávatelia boli zamestnaní manželia a mali tam aj vlastnú rodinu. Prosím ale k veci...., nie o islamskej a kresťanskej kultúre.

Igor, môžete sa mi prosím predstaviť celým menom, nech viem, že s kým diskutujem?

Vážený pán Blaho, ako vieme, aj rodina je inštitúcia. Treba pozrieť na veci tak aké sú vo svojej podstate a položiť si otázku, aká inštitucionálna náhradná starostlivosť všade vo svete je na ústupe? Nerozumiem tomu, kde a v ktorom svete? V tom neoliberálnom, bez tradícií a s presadzovanými hodnotami situovaných „tu a teraz“. To je výchova, príprava detí do života. Ak ste sa stotožnili s touto filozofiou, nech je to Vašou osobnosťou záležitosťou. Ale Vy vystupuje verejne, dokonca ste propagátorom a podporovateľom tzv. profesionálnej rodiny (legislatívne neexistujúcich profesionálnych rodičov) a myšlienok, ktoré sa len pohrávajú s pojmami rodina, ako návnada pre verejnosť. Ale s rodinou to nemá nič spoločné. Cely tento systém je aj štedro podporovaný Sorosovymi neziskovými organizáciami, napr. Otvorená spoločnosť (finančne podporovala aj Úsmev ako dar). Tie, ktoré na druhej starne otvorene napomáhajú otvárať dvere do Európy islamskej kultúre, ktorá je založená na veľkej rodine založenej na otcovskom princípe. O čo tu vlastne ide. O stret dvoch veľkých kultúr. Islamskej a kresťanskej. Na ktorej strane chcete byt, pán Blaho. A teraz k veci. Na tomto diskusnom fóre (9.9.) som Vám napísal ako reakciu na Vaše slova o profesionálnom rodičovstve a demokracii: „O čom to píšete pán Blaho? O akých profesionálnych rodičoch? Povedzte mi, aké majú rodičovské povinnosti a práva? Veď to sú zamestnanci detského domova so zamestnaneckými právami a na druhé strane nepísanými "rodičovskými" povinnosťami, kde ich systém, ktorý aj vy podporujete, citovo zneužíva. Stávajú sa otrokmi tohto systému. Bez oddychu, 24 hod. denne. Sú na pokraji psychického vyhorenia. Sú to práve tí, ktorí deti ľúbia, pretože láska nie je profesionálna. Láska je cit. Ak je profesionálna, tak to je prostitúcia, čiže neláska. Prečo hovoríte o profesionálnych rodičoch? To ľudský neobstojí a ani legislatívne! Ide o zamestnancov, ktorí s láskou môžu mať v náručí zverené dieťa a ho po popestovať, s láskou sa starať o neho v danej dobe. A tak mu dať lásku. V pravom slova je to pestún. Žiaden profesionálny rodič. Rodič je vždy amatér, riadi sa citom. A verte mi, aj zamestnanci detského domova chcú taký byť a dobre ohodnotení. Veci treba pomenovať pravými menami. Ja sa len čudujem čo sa to na Slovensku v detských domovoch deje. Pán Blaho, o akej demokracii to píšete? Veď ta Vaša demokracia na Slovensku je demokracia biznisu, kde deti sa stali jej tovarom...“

Nuž celé mi to pripomína vyvolávanie duchov. Návrat k Detskému mestečku Zlatovce, hm... a v dnešnej dobe, keď všetci dobre vieme, že inštitucionálna náhradná starostlivosť všade vo svete je na ústupe a niekde už ani nevedia, že taká vôbec bola? Dieťa patrí do rodiny so všetkým čo ku tomu patrí, žiaden detský domov akéhosi rodinného typu ju nenahradí, také niečo tu bolo desiatky rokov predtým a neosvedčilo sa to. Chcem ešte povedať, že ono sa niekomu takto diskutuje veľmi ľahko, keď si nevidíme vzájomne do očí a nemôžem si tiež overiť, či sa nezapája do diskusie stále tá istá osoba, len pod iným menom (rovnaké IP adresy to sem tam naznačujú). V tejto súvislosti Vás chcem požiadať, keďže ste na teritóriu Detského centra Slovensko, aby ste sa zapájali do diskusie slušne bez vzájomných urážok. Pán Ladický a mimochodom, ja som Vás nenazval nikdy ináč ako pán Ladický, tých urážok na moju hlavu z Vašej strany som už zažil niekoľko, a preto som Vás aj poslednú dobu ignoroval. Toto nie je Vaša dobrá vizitka a nerobíte dobré meno ani Detskému mestečku Zlatovce. Ak si dobre pamätáte, ja som Vás volal medzi nás, ešte keď ste boli študentom. Vedel som že študujete telesnú výchovu a my sme takých potrebovali pre organizáciu rôznych športových podujatí pre deti zo slovenských detských domovov. Aj napriek tomu, že ste nám Vašu účasť vždy potvrdili, no nikdy sme Vás nevideli, až odrazu toľko aktivity teraz, len bojovať a bojovať, neviem však prečo práve so mnou. Čo sa týka DM Zlatovce, ste na úplnom omyle. Ja som s týmto zariadením spolupracoval už úplne od jeho začiatku na rôznych fórach a s rôznymi jeho rodinami, a to asi ani neviete, že prvý neštátny detský domov, ktorý som založil začal pracovať podľa vzoru DM Zlatovce. Bolo to podla mňa jeho jediné pokračovanie, ale popri tom DM Zlatovce už postupne zanikalo. V roku 2005 sme v DC-SK úplne prešli na profesionálne rodiny. Paradoxne, aj napriek tomu, že DM Zlatovce začalo byť organizované už od roku 1973, právne bolo zlegalizované až niekedy okolo roku 1997, a to až v rezorte MPSVaR. Profesionálna rodina však našla svoje miesto v zákone o školských zariadeniach už v roku 1993. Aj mojou intervenciou po roku 1997 bola legislatíva upravená tak, aby niečo také, ako DM Zlatovce mohlo vzniknúť aj inde, dovtedy to možné nebolo. Jediný, kto sa toho chytil bolo práve Detské centrum Slovensko, takže pán Ladický, bol by som opatrný vo vyjadreniach, že kto propagoval hlavnú ešte nezdeformovanú myšlienku, ktorá fungovala na začiatku aj pri zriaďovaní DM Zlatovce. Áno na adresu DM Zlatovce som býval aj dosť kritický, ale to skôr bolo na adresu jeho riadenia. Čo sa týka výrokov pani Radičovej ale aj iných čelných predstaviteľov, ja som sa s nimi nestotožnil a keby bolo na mne nechal by som mestečko po určitej nutnej reorganizácii smerom ku posilneniu kompetencií jeho rodín bez zbytočných a viac-menej škodlivých centrálnych zásahov fungovať aj naďalej. Toľko z mojej strany. A teraz ak Vás môžem poprosiť nerozvíjajte nám tu túto "Vašu" tému. Tento priestor je určený profesionálnym náhradným rodinám, záujemcom o profesionálne náhradné rodičovstvo, ich sympatizantom, členom a priateľom Detského centra Slovensko. Zatiaľ sme so serióznosťou diskutujúcich problém nemali, tak sa prosím skúste vtesnať do našich hraníc. Ďakujem za seba aj za Detské centrum Slovensko.

Pán Tomáš, ďakujem Vám. To je aj moja predstava. Byť s láskou a s pochopením pri človeku bez dogiem, v nezištnej vzájomnosti. A byť otvorený k realite a s vierou v srdci ju zmeniť v prospech úcty k životu vo všetkých jej formách. Takto som bola vychovávaná mojimi "adoptívnymi" rodičmi s mojimi súrodencami, na našej záhradke, pri zajačikoch. Vždy som sa mohla obrátiť na rodičov, na mamu a tatu. Hoci som nebola ich vlastná. Mne to tak ani neprišlo, ani teraz. Aj v súčastnosti (a so rada bohu, že ešte žijú) sa môžem na nich obrátiť, hoci sú už staručkí. Tak radšej ich nezaťažujeme problemami, chválime sa našimi deťmi a oni majú takú nesmiernu radosť z toľkých vnúčat. Neviem si to vysvetliť, ale mám taký pocit, ako keby otec a mama boli ku mne milejší ako k svojim vlastným deťom. Trocha som sa rozpísala, ale je to vo mne.

Precitajte si pozorne; link: https://www.aktuality.sk/clanok/495766/ked-deti-rodia-deti-boli-sme-v-schatranom-ustave-ktory-urady-nevidia/