Milé dámy, vážení páni, priatelia,

srdečne Vás pozdravujem a vítam na Bojnickom zámku v atmosfére Medzinárodného dňa detí a okrúhleho jubilea Detského centra - Spoločnosti pre pomoc deťom v SR, odkázaným na náhradnú výchovu. Vítam Ochrancu verejných práv v SR pána Pavla Kandráča. Vítam prezidenta Slovenskej humanitnej rady pána Ivana Sýkoru a ďalších predstaviteľov Slovenskej humanitnej rady, ktorej je Detské centrum členom viac ako 13 rokov. Vítam priateľov sponzorov, bez finančnej a materiálnej pomoci, ktorých by sa Detské centrum nezaobišlo, menovite ich už predstavil náš „ceremoniál“. V neposlednom rade vítam členov a dobrovoľníkov Detského centra, z ktorých už niektorí 25 rokov rozvíjajú túto Spoločnosť pre pomoc deťom v SR, odkázaným na náhradnú výchovu.

Keďže dnes chceme stihnúť ešte aj príjemnejšie chvíľky našich osláv, vymenujem len základné mílniky histórie formovania sa Detského centra, ktorého kolektív už 25 rokov dáva o sebe znať cez úsmev detí, odkázaných na náhradnú výchovu, cez úsmev detí odkázaných žiť v detských domovoch, ktorým osud ale aj my dospelí sme pripravili „krušné“ chvíle na ich ceste životom.

Dá sa povedať, že takým prvým miľnikom, na prvý pohľad možno banálnou záležitosťou, bolo na prelome 79-teho a osemdesiateho roku 20 storočia, založenie IX. Turistického oddielu mládeže v Detskom domove Ružomberok (vtedy tam bol iba jeden detský domov, dnes sú 3), ktorý neskôr dostal názov oddiel 36. výročia SNP, a to preto, že bol založený práve na turistickom výstupe na symbolický vrch SNP - Ostrô. Vedúcim oddielu som sa stal ja, ešte ako vychovávateľ Detského diagnostického centra v Ružomberku, na požiadanie miestnej telovýchovnej jednoty, ktorá toho času evidovala už deväť oddielov TOM, ktoré vykazovali svojou činnosťou a výkonnostnými triedami pozoruhodné výsledky. V hanbe neostali ani deti a mládež z ružomberského detského domova, ktoré sa na základe celoslovenskej súťaže dostali na ich čelo a v rámci 700 oddielov na Slovensku boli počas 10 ročnej existencie tohoto oddielu umiestňované v prvej desiatke.

Druhým míľnikom bolo založenie tradície organizovania letných táborov pre deti z detských domovov najprv z regiónu kraja, neskôr z celého Slovenska a formovanie kolektívu, ktorý tieto podujatia organizuje dodnes, v júli tomu bude bez prerušenia už tiež okrúhlych 25 rokov. Už v roku 1981 sa zišli na prvom letnom tábore v Stanovej základni vysokohorskej turistiky na Podsuchej turistické oddiely, deti a ich vedúci z detských domovov z Ružomberka, Necpál a Domaniže. Od osemdesiateho prvého roku, vedúci týchto oddielov začínali tvoriť kolektív priateľov, ktorí najprv organizovali spoločné tábory pre deti z detských domovov, neskôr tvorili aj Komisiu mládeže pri sekcii riaditeľov detských domovov v Stredoslovenskom kraji a subkomisiu Komisie mládeže pri Výbore zväzu turistiky bývalého ÚV ČSZTV. Niektorí z nich sú tu aj dnes medzi nami.

Začiatky organizovania najprv regionálnych športových a neskôr celoslovenských športových podujatí pre deti a mládež z detských domovov tvoria tretí mílnik histórie spolupráce kolektívu priateľov dnešného Detského centra. Tento kruh priateľov sa čoraz viacej rozrastal a rozširoval pole svojej pôsobnosti. V roku 1984 zorganizovali 1. ročník zimných pretekov v zjazdových disciplínach, neskôr to boli už zimné športové hry v zjazdových a bežeckých disciplínach. Ďalej bola založená tradícia pretekov turistickej zdatnosti detí a mládeže z detských domovov SR, majstrovstiev Slovenska detí a mládeže z detských domovov SR v minifutbale, plaveckých pretekov, šachového turnaja a tradícia stolnotenisového turnaj detí a mládeže z detských domovov SR.

Štvrtým mílnikom, a to už v slobodnej Česko - Slovenskej federatívnej republike bol vznik Detského centra - Spoločnosti pre pomoc deťom v SR, odkázaným na náhradnú výchovu. Jeho vtedajšie založenie v roku 1990 ovplyvnilo aj moje zamestnanie, ako riaditeľa Ústavu sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnuté deti a mládež s týždenným režimom v Ružomberku, ktoré malo toho času problém s presadzovaním práv tam umiestnených detí, a tak činnosť Detského centra bola širšie zameraná aj na kategóriu mentálne a aj zdravotne postihnutých detí. Eufória, ale asi aj neskúsenosť, z možnosti zakladania vlastných neštátnych organizácií, občianskych združení a byť ich členmi, okrem tých, ktoré tu existovali desaťročia s jednotným ideologickým zameraním združené v Národnom fronte, spôsobila to, že aj členmi Detského centra sa stali občania so snahou o presadenie v rôznych oblastiach pomoci pre rôzne postihnuté deti a mládež. Neskôr, a to už bolo badať v roku 1992 sa cieľ Detského centra užšie vyprofiloval, resp. sa dostal do pôvodných kolají pomoci deťom odkázaným na náhradnú výchovu a väčšina jeho členstva ostala z pôvodného kolektívu, ktorý sa venoval deťom z detských domovov už niekoľko rokov predtým.

Piata a posledná etapa, alebo piaty mílník histórie činnosti Detského centra sa od roku 1992 nesie v znamení rozvoja, užšej profilácie činností a hľadania efektívnejších foriem náhradnej výchovy, ktorá by bola prínosom v rámci vzoru náhradnej výchovy na Slovensku.

Pokračovanie ...

Médiá boli pri tom:

Denník SME - Ombudsman Kandráč sa stretne s deťmi z detských domovov...

Aktuálne spravodajstvo v TV JOJ zo 4. 6.2005