Detské centrum Detské centrum Základné informácie Projekty DC Plán
podujatí
Pomôžte
nám
Ďakujeme
za pomoc
Archív Diskusia
Detské centrum Diskusia > Z ARCHÍVU 2005 - 2007 "Pokračuje aj predchádzajúca diskusia o diagnostike malých detí" SK   I   EN   I   PL   I   DE   I   FR
Späť
Detské centrum

Mapa stránky

Vyhľadávanie

INTRANET DC
Z ARCHÍVU 2005 - 2007 "Pokračuje aj predchádzajúca diskusia o diagnostike malých detí" Vytlač článok Vytlač článok

"Súhlasíte s tým, že najlepší detský domov je rodina?"

Určite väčšina z Vás bude so mnou súhlasiť, že rodina je tou najlepšou "inštitúciou" na výchovu detí. Nič lepšie doteraz nebolo vymyslené. Väčšina z nás vyrastala v rodine a som presvedčený, že aj väčšina má na svoju rodinu dobré spomienky. Keď hovorím o spomienkach, nechcem hovoriť o minulosti, ale o tom čo sa stalo včera, čo sa deje dnes a popri tom uvažujem o tom, čo bude zajtra. Myslím na moje deti, ako sa majú v škole, či majú dobre porobené domáce úlohy. Myslím na dcéru, ktorej zamotala hlavu prvá láska. Myslím na moju mamu, či jej včerajšie káravé slová by som predsa len nemal brať vážne, atď., atď. Moja a aj tá Vaša rodina je stále v nás a my sme v nej. Aj keď sme v práci, v škole, v nemocnici, naša myseľ neustále premieta živé obrazy mamy, dedka, otca, brata, babky, či sestry. Z času načas sa vracajú do našej mysle aj spomienky na našich mŕtvych príbuzných, kde sú stále živí. Radujeme sa z rodinnej spolupatričnosti, lebo len naši najbližší nás dokážu naozaj pochopiť, len mama a otec nás dokáže naozaj podržať, podporiť a ochrániť. Uspokojuje nás, keď vieme, kde určite patríme, že máme vlastný rodokmeň, vlastnú identitu. Určite aj potiaľto so mnou súhlasíte s menšími, či väčšími výhradami. A teraz nám prosím pomôžte vyjadrením aj Vášho názoru!

Viktor Blaho

„Magor“ a „ magorčatá“

Kde som prišiel k tomuto názvu diskusného príspevku? Nuž keď som sa pohyboval so svojou skupinou mládencov a dievčat z detského letného tábora medzi ľuďmi, sem - tam som začul: „Odkiaľ ich vypustili?“ alebo: „Aha, pozri, Afričania!“ alebo na kúpalisku: „To čo sú za magorčatá?“. Nuž, nad toleranciou a rasizmom našich spoluobčanov nebudem polemizovať, snáď o tom potom, ale to označenie „magorčatá“ ma pohoršilo.
Organizujem letné tábory pre deti a mládež z detských domovov už 26 rokov a zažil som už ako vedúci tábora všeličo. Keďže minulý rok sme mali prestávku, nemohol som sa tohto roku dočkať leta a „nažhavených“ detí najmä na hry v prírode. Tie po zotmení mali najradšej. To som ešte nevedel, že tohto roku budem viesť až dva štrnásťdenné táborové turnusy, pretože môjmu kolegovi náhle do toho niečo prišlo. Z toho som nebol veľmi nadšený, pretože som predtým organizoval aj výstavbu táborov a štyri dni pred začiatkom prvého turnusu som absolvoval ešte aj stretnutie náhradných rodín. Zavolal som si na pomoc svoje dlhoročné skúsenosti a pripravil som sa. Keďže som už mal z časti na svoj tretí turnus pripravenú celotáborovú etapovú hru na indiánsku tému o Para-o-comovi, môj nepokoj sa pomaly vytratil.
V júli 2007 to po roku znova vypuklo. Do tábora na brehu rieky Revúca sa začali schádzať „bojovníci a indiánske ženy“ z rôznych detských domovov. Hneď pri ich vystupovaní z autobusu ma ale zarazilo, že decká ešte nestihli vystúpiť ani z autobusu, už mali v ústach nachystanú cigaretu, ktorú si bez váhania pripálili. Určite to nebola „fajka mieru“, pretože do mňa ako keby vstúpilo "sto čertov". Okamžite som zareagoval, a to ešte celkom mierumilovne. Upozornil som ich, pretože keď prejdú po majstrovsky zbúchanom moste na druhý breh Revúcej, už to nebude možné. Keď sa ozvala vychovávateľka: „Môžem si to zatiaľ užiť s nimi?“, sto čertov sa rozmnožilo na dvesto. Asi som „magor“ alebo tomu vôbec nerozumiem!
Prvý nástup pod vlajkou Detského centra začal prebiehať ako som očakával. Zmätky pri nájdení si svojho miesta v rade som prehliadal, veď sú tu len prvý deň. No moje uši nemohli prepočuť spŕšku slov, ktoré označovali vulgárne mužské aj ženské pohlavné orgány. Vedúci oddielov sa pozreli na seba a svorne skonštatovali: „Tak toto bude ťažké!“. Musím povedať, že mali pravdu. Deťom, a bolo jedno či tým 12-ročným alebo 19-ročným - už mladým dospelým, vypadávali z úst takéto a podobné slová pri bežnej reči a tiež im bolo jedno, či sa rozprávali s vedúcim oddielu, s vedúcim tábora alebo s úplne cudzou osobou, ktorá prišla do tábora. Začal som chápať (alebo nie?) až vtedy, keď som požičal môj mobilný telefón jednému z detí, aby zatelefonovalo do detského domova. Snáď malo už 15 rokov a pri rozhovore so sociálnym pracovníkom pohlavné orgány v ovzduší lietali opäť. Som naozaj „magor“, keď mi nejde do hlavy, ako pôsobili vychovávatelia detských domovov niekoľko rokov na deti, ktoré už pomaly odídu do samostatného života? Ako ich pripravili na to, aby neboli celý ďalší život otĺkané, pretože nie každý bude pripravený, s kým prídu do styku, na ich „vývrtky“?
Ďalší nástup do letného tábora ma znovu utvrdil, že detské domovy sa ani po toľko „omieľanej“ transformácii nezmenili. Rok čo rok oznamujeme detským domovom, akú výstroj si má dieťa do tábora priniesť. Veľmi dôležitý je aj teplý spací vak, hygienická vložka do spacieho vaku, pevná obuv siahajúca nad členky na turistiku, pršiplášť a kopec iných vecí. Rok čo rok 80 percent účastníkov tábora tieto veci nemá v poriadku. Prídu so spacími vakmi, za pár stoviek kúpených v lacnom obchode alebo s takými, ktoré mali byť už pred desiatimi rokmi vyradené a hazardujú so svojím zdravím. Je jasné, že takto by v stanovom tábore predrkotali zubami každú noc. Ani jedno z detí napríklad nevedelo, čo je to hygienická vložka do spacieho vaku, nie ešte že by ju malo mať so sebou, a tak sa za niekoľko rokov vystriedalo v tom istom „spacáku“ veľa detí. Vedúci oddielu aby do ich stanu vchádzal ešte aj zo zadržiavaným dychom a štipcom na nose a to vôbec nepreháňam. Ak chceme začať plniť naplánovaný program a nemáme to svedomie deti nechať behať aj v daždi v jedných plátených teniskách či botaskách, neostáva nám iné, len deti „dovybaviť“, čo nie je vždy až také jednoduché. Úplne ma dorazilo vysvetlenie niektorých detí: „Náš domov je chudobný, kde majú zobrať toľko peňazí, aby nám to kúpili?“ Najhoršie na tom je, že oni tomu asi aj veria, len ja som z toho zasa „magor“, lebo neviem, kde ide tých niekoľko sto miliónov korún ročne. Veď jedno dieťa v ústavnej starostlivosti stojí ročne priemerne dvestotridsať tisíc korún, a to nemajú ani na riadnu obuv, či pršiplášť alebo spací vak?
Radšej už končím, lebo by som musel otvoriť aj tému o zdravotnom stave detí, ktoré sa dostanú do stanového tábora. Uff, až takú dôveru som nečakal od niektorých detských domovov, že vyliečime epileptikov, enueretikov, astmatikov, zapálené vaječníky, deravé zuby a dokonca deti aj odvšivavíme. Zdravotná sestra denne rozdávala pomaly kilá liekov a nebojím sa povedať, že niektoré z nich sme museli vysadiť, pretože deťom viac škodili ako pomáhali. Tie, ktoré si v žiadnom prípade nemôžeme dovoliť vysadiť, napr. na epilepsiu, tie sme museli a musíme zakaždým doslova prácne zháňať, pretože detský domov nám aj v tomto dôveruje.
Rozumiem tomu, prečo sú deti z detských domovov iné ako tie z rodín, ale nerozumiem prečo nestačí skoro štvrť milióna korún na jedno dieťa ročne na jeho potrebné vybavenie, prečo sú tieto deti často nevychované, nevedia sa hrať, nemajú úctu k druhým a ani samé k sebe. Nerozumiem ani tomu, prečo tieto deti nemôžu ísť do náhradných rodín, ak tvrdíme, že sú iné, ako tie v rodinách, aby boli aspoň podobné. Na nedostatok rodín neverím!
Nerozumiem aj preto, že aj ja som zriaďoval neštátny detský domov, v ktorom sú všetky deti v jeho náhradných profesionálnych rodinách. Správajú sa slušne, majú si čo obliecť, majú ísť v čom do hory a nejdú do tábora, keď sa musia liečiť, pretože vtedy pri nich ostane mama, aj keby hneď mala vybavenú dovolenku hoci na Floride.
Asi mi už neostáva nič iné, len veriť, že ten môj ďalší turnus bude iný ako ten prvý. Avíza od mojich kolegov z iného turnusu tomu však nenasvedčovali.

Tretí turnus ma rozladil ešte viac. Na začiatku som sa potešil väčšiemu počtu mladších detí od 10 do 14 rokov, najmä kvôli celotáborovej hre. Áno, boli oveľa hravejšie, ako tie staršie. V nadávaní však už teraz v ničom  za tými staršími, nezaostávali. Najprv nadali vedúcemu oddielu a ako to radšej ani nevyslovím a za päť minút sa ho pýtali, či by nemohol byť ich otcom. No a výstroj detí, ktorým ich vybavili detské domovy? Hotová hrôza! Odtrhnuté podrážky na botaskách a vykúkajúce bosé prsty, spacie vaky, ktoré sa spacími vakmi ani nedajú nazvať, chýbajúce príbory a nádoby na stravu. Chúďatá deti, najmä tie menšie, alebo, že by to bolo súčasťou výchovy pre ich osamostatnenie sa? Leto pomaly končí, na chrbte znášam indiánske tee-pee z priestoru tábora, no a ja od ťarchy fučiaci „magor“ sa znovu začínam tešiť na budúci rok, veriac, že sa "blysne" na lepšie časy.
A ešte výzva pre sponzorov. Prosím, podporte klasické detské domovy Vašimi darmi, pretože na všetky deti im akosi neostáva. Detské domovy, ktoré majú profesionálne rodiny to nepotrebujú, ich deti dostali ten naväčší dar - svoju mamu, hoci náhradnú. Alebo, žeby som ani tomu nerozumel?
Ak má niekto podobné skúsenosti, napíšte nám o nich do diskusie.

Ďakujeme!                                                                                          14. 8.2007                         Šaman

 

 

Diagnostikovanie detí do 1 roka veku po narodení - v detskom domove potreba alebo nezmysel ?

O čo nám ide? Možno, že ste zachytili v médiách poslednú dobu, najmä v Rádiu Expres, že sa snažíme poukázať na neodborné zaobchádzanie s deťmi do jedného roka veku a následne do 3 rokov veku, ktoré sú umiestnené hneď po narodení v detských domovoch.

Chceme aj Vás poprosiť, či by ste sa do tejto diskusie nezapojili aj Vašimi názormi.

Skúsime Vás do obrazu dostať pár faktami.

Zákon o sociálnoprávnej ochrane hovorí:

"Zriaďovatelia detských domovov zabezpečia a utvoria podmienky v detských domovoch

a) do 31. decembra 2006 tak, aby od 1. januára 2007 bolo každé dieťa do jedného roku veku zaradené po jeho umiestnení v detskom domove a diagnostickom pobyte v samostatnej diagnostickej skupine výlučne do profesionálnej rodiny s výnimkou dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú zvýšenú opateru a starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine,

b) do 31. decembra 2008 tak, aby od 1. januára 2009 bolo každé dieťa do troch rokov veku zaradené po jeho umiestnení v detskom domove a diagnostickom pobyte v samostatnej diagnostickej skupine výlučne do profesionálnej rodiny s výnimkou dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú zvýšenú opateru a starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine." Ďalej zákon hovorí tiež o tom, že: "Vykonávanie ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a výchovného opatrenia v profesionálnej rodine má prednosť pred ich vykonávaním v samostatných skupinách a v špecializovaných samostatných skupinách." (Myslí sa v samostatných skupinách a v špecializovaných samostatných skupinách detského domova.)"

Dá sa to zhrnúť slovami, že najprv všetky deti do jedného roka, potom aj všetky deti do 3 rokov majú byť výlučne umiestnené v profesionálnej rodine (to je odborne pripravená rodina, ktorá vychováva ďalšie dieťa vo svojom vlastnom rodinnom prostredí).

Po prieskume, ako to vlastne v detských domovoch na Slovensku vyzerá bolo zistené, že tam zostáva veľmi veľa detí do 1 roka, o starších deťoch ani nehovorím, ktoré podľa nás už dávno mali byť umiestnené v profi rodinách, aby nezaostávali vo vývoji. Takto je to bežné vo vyspelých krajinách, dokonca aj v Rumunsku je už zákonný zákaz umiestňovať deti do 2 rokov do detských domovov.

Detské domovy a ich zriaďovatelia sa vyhovárajú na to, že tieto deti sú umiestnené v diagnostických skupinách detských domovov, kde ich ešte 6 mesiacov diagnostikujú.

My tvrdíme, že dieťa, keď odchádza z pôrodnice je z medicínskeho hľadiska perfektne zdiagnostikované, a potom i naďalej ostáva v pozornosti detského lekára - pediatra. Podľa nás je dôležitejšie to, aby bolo dieťa od prvej chvíle života v spojení s matkou, keď nie s vlastnou, tak aspoň s náhradnou. Toto preferuje aj zákon. A nakoniec matka v spojení s odborníkom je ten najlepší diagnostik pre dieťa.

Šesťmesačný a viac mesačný a dokonca viac ročný pobyt dieťaťa  v ústave hneď po narodení môže spôsobiť ďalšie vážne komplikácie vo vývoji dieťaťa. Ak je dieťa po narodení predsa len dôležité diagnostikovať z medicínskeho alebo psychologického hľadiska, nič lepšie sa podľa nás nemôže udiať, keď sa tak deje v spolupráci s matkou.

Vážení priatelia, na túto tému sme oslovili viacej odborníkov z oblasti pediatrie, psychiatrie a psychológie, ktorí sa zapoja do diskusie aj cez médiá. Tu, na našej stránke, by sme chceli osloviť najmä odborníkov z detských domovov ale aj laickú verejnosť a požiadať ich o vlastný pohľad na tento problém.

Silvia Pančíková, riaditeľka DeD Náhradné rodiny DC

1   2   3   4   5   6   Pridaj príspevok Pridaj príspevok
Viktor Blaho (19.2.2006, 22:45:11) Odpovedz Odpovedz
Re: Otázka
Áno, pokiaľ je to z Vašej iniciatívy, tak môžete, len to musíme prijať ako dar, pretože ináč by sme z tej sumy museli zaplatiť daň. Z našej iniciatívy peniaze v hotovosti, bez darovacej zmluvy prijímať nemôžeme, pretože by išlo o verejnú zbierku, a tá podlieha povoleniu MV SR. Predsa Vás len poprosíme, aby ste vyplnili príslušné tlačivá na odvedenie 2% z Vašich daní, a odniesli ich na daňový úrad, resp. keď sa vo Vašej firme nazbiera viac vyplnených tlačív, môžete poprosiť aj Vašu účtovníčku, aby ich odniesla, pretože do konca marca určite na daňový úrad pôjde. Ak sa jedná o väčší obnos, pošleme Vám darovaciu zmluvu, ktorú nám po podpise vrátiťe a bude všetko v poriadku. Ďakujeme za podporu! S pozdravom Viktor Blaho
Mária (18.2.2006, 15:54:12) Odpovedz Odpovedz
Otázka
Chcela by som Vám poslať 2% z mojich daní, ale nechce sa mi vypisovať toľko tlačív a ísť na danový úrad. Môžem Vám peniaze poslať priamo na váš účet.
herman (25.12.2005, 12:32:10) Odpovedz Odpovedz
Vianočný čas
Všetkým ľuďom, prajem tie najkrajšie Vianoce aké len môžu byť... a priateľom Detského Centra ktorí pracujú i počas týchto sviatkov ZVLÁŠŤ !!! Prežite každú chvíľočku čo možno najpríjemnejšie a najpokojnejšie. Raz za rok to potrebuje každý človek...
KANGA (6.12.2005, 13:25:57) Odpovedz Odpovedz
KONDOR@SLON
Ahojte moje velke priserky. Ked som citala vase diskusne prispevky citila som, ze kazdy vnimame DC tak trochu inak. Kondor tvrdi, ze "Najlepsia pre deti je rodina". Slon zas potrebuje spravit nieco pre decka, ktore ziju bez rodicov - svojich alebo nahradnych. Kazdemu vsak ide o jedno a to iste - DETI - len z ineho uhla pohladu. Ano, kiez by sme mali tolko nahradnych rodicov aby sme mohli vsetkym detom dat rodinu, ale zatial to tak nie je, a my sa chceme postarat aj o tie "ostatne". Suhlasim s tym, ze ludia v DC su vycerpani a potrebuju oddych a mozno ta rocna prestavka bude tvorivou chvilou aby DC dostalo druhy dych a my vsetci tiez. Mozno to chvilu bude boliet, ale na druhej strane, nik nam nebrani v lete sa stretnut s deckami, ktore nam prirastli k srdcu, vziat ich na vylet alebo len tak – proste sa s nimi porozpravat, navstivit ich ... Mily Kondor bol si prekvapeny ked clen G DC nepoznal nahradnu mamu. Ale povedzme si otvorene, nemozeme vsetci robit vsetko, tak by nam spolocna idea nikdy nevysla. Kazdy nech robi to, co vie najlepsie, a co pride blizsie jeho srdcu, pretoze vtedy to budeme robit dobre. Nesnazme sa delit DC na rodiny a tabory. To spolocne su predsa stale DETI, a my sme tu pre ne vsetky len kazdy na inom mieste, prave tam, kde je nasa pritomnost potrebna. Tiez by som chcela byt tento vikend na stretnuti rodin ale bohuzial nemozem, saman mal iny plan, a ja sa vdacne podriadim jeho poziadavke, pretoze opat ide o DETI. Dnes je Mikulasa a ja chcem nam vsetkym - nahradnym rodicom, clenom G DC, a aj samemu velkemu SAMANOVI poslat odkaz, ktory raz vyslovila jedna mudra zena Matka Tereza: "Vsetko co robime je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, ta kvapka by tam naveky chybala."
herman (2.12.2005, 12:16:45) Odpovedz Odpovedz
Re: O chvíli.
Ahoj nenahraditeľný náhradný ocko, Tvoj príspevok som si čítalal niekoľkokrát a musím povedať, že mi pripomenul kto by som bol a kde by som bol keby som nemal okolo seba niekoho kto by ma mal rád, kto mi neustále podáva pomocnú ruku a na koho sa môžem i o pol noci vždy s istotou spoľahnúť - je to RODINA. Nebolo to však také pekné a jednoduché aké je to teraz. V DeD som bol takmer päť rokov a nebol to príjemný život i keď aj tam bolo o mňa "postarané" - aspoň po materiálnej stránke som ja i ostatné deti mali takmer všetko no po tej najdôležitejšej CITOVEJ stránke sme boli odvrhnutí, vysoký počet vychovávateľov, ktorí sa striedali po 24 hod. nedával žiadnu šancu sa citovo zblížiť s kýmkoľvek z vychovávateľov, a porozprávať sa o problémoch bežného života. A potom to prišlo dostal som sa do NÁHRADNEJ RODINY DC vďaka obrovskej lásky, ktorú ukrýva v srdci jeden mnou najobdivovanejší človek, ktorý má svoje veľké srdiečko otvorené dokorán pre všetky deti, ktoré potrebujú akúkoľvek pomoc a to i takú akú som potreboval i ja - je to ŠAMAN a za tvoju lásku Ti ja ale i mnohí ľudia mnoho krát ďakujeme. Vďaka však patrí i Tebe náš nenahraditeľný náhradný ocko, a všetkým iným ktrých zatiaľ nieje moc, no pevne verím že ten počet NENAHRADITEĽNÝCH náhradných rodičov čoskoro porastie - ja v to dúfam...
condor (30.11.2005, 12:58:00) Odpovedz Odpovedz
Re: Re: Re: hmmmm...2
Tak som si práve prečítal čo som napísal a neviem či to niekto pochopí. Ach tie čiarky, ach ten pravopis. A o troch bodkách ani nehovorím. Ale tie mám rád. Asi pre ich nekonečnu variabilitu. Ale v konečnom dôsledku dôležitý je obsah a nie forma. A tak dúfam, že na druhé čítanie to pochopíte.
condor (30.11.2005, 12:14:47) Odpovedz Odpovedz
Re: Re: hmmmm...2
ahojte všetci. i ked tak pozerám veľa vás nie je. Všetci ste veľmi ukecaný a keď vám condor predhodí perie... kosť...pardon tému tak nič. Prepáč ocko teba som samozrejme nemyslel. Ono je tak u nás asi zo všetkým, máme veľa rečí čo všetko akože urobíme ako treba riešiť to a ono a keď príde na lámanie chleba tak pffff.... vzduchoprázdno. Ale som optimista asi máte pokazený počítač, alebo súrnu prácu, nie nie určite si len na nečistopis píšete riadny článok. Už sa všetci tešíme. čítal som že v čechách bol pokus s 50 - rokov o kolektívne bývanie...jeden dom, jedna kuchyňa, práčovňa, školka...skončilo to krachom...ako ináč. Hľadal som paralelu medzi Liptovskou dedinou, stretnutiami rodín,...neviem trošku to tam cítim, ale ln kdesi v pozadí. Veď stretávanie sa na základe práce a vytváranie umelých vzťahov /pardon...niekedy su aj uprimné URČITE, verim tomu inak by som sa na stretnutia rodín tak netešil/ sa nám málokedy páči. A napriek tomu si myslím že to má zmysel a rozprávať o tom prečo asi nemusím to sme si už asi dávno všetci uvedomili, ale napriek tomu niečo tu je a neviem čo, ale týka sa to skôr Nenáhradných rodičov ako náhradných a možno Šam...ticho ešte ma počuje... Nedávno sme mali jedno pracovné stretnutie a jeden člen grémia DC sa spítal a to je kto? Na fotke bola jedna naša mama. Prišlo mi to zvláštne, že nevie, ale potom som si uvedomil veď oni ich vlastne nepoznajú,...nevedia čo sa robí. Ja viem je to aj preto lebo sa aktívne nezapájajúdo diania okolo...a otázka znie zaujíma ich to vôbe? Mňa áno ja chcem vedieť o nových rodinách...o nových deťoch, chcem vedieť čo robia naše rodiny, chcem vedieť ako sa darí ich deťom, chcem im pomôcť. Tak ťa prosí ..man nehovor len tak medzi rečov, máme nové rodiny, alebo boli vo francúsku, pribudlo nám jedno dieťatko...hovor nám o tom stále, pítaj sa nás. Lebo ak chceš aby sme pomáhali aktívne nemôžeš chcieť aby to bolo anonymné. Stvoril si detské centrum, našiel si nás, ale bez nás a našej pomoci aj keď len morálnej by si bol smutný priznaj sa. Tak nebuť labuť a občas počúvaj vážne...VÁŽNE...vážne keď ti niekto chce niečo dôležité povedať a neobchádzaj tých ktorý ti dôverujú a chcú ti pomáhať aktívne nie len rečami. Fuj tak som sa vyžaloval, ale dobre mi padlo. Ocko máš pravdu občas sa človek potrebuje vyrozprávaťa už ani neviem kedy sa mi to naposledy podarilo. Asi keď som bol slobodný... teraz má človek iné priority ako problémy sveta a svoje...je dieťa spokojne...manželka mi niečo hovorí...čo v práci...a iné pre nás naše rodiny podstatné vecia potom samozrejme kopec tááááááááááááárania o všetkom, ale na tákú osobnu duševnú hyginu akosi neostáva čas. Vždy som si vravel, že by som chcel niekoho ako slávny kedysi keď si písalinaozajstné listy a naozajstné veci z ich vnútra. A boli osobne. Tento internet čo ja viem, občas mi vyhovuje občas lezie na nervi...stávajú sa znás anonymi bez fantázie. Veď možnosť,že môžeme niekomu napísať a nemusím chodiť na poštu oblizovať známku nám dáva výhovorku veď máme čas a potom sa nám stáva že v diskusiii si píšu traja ľudia...s človekoms ktorým som sa kedisi pravidelne stretával,telefonoval mi vďaka internetu unikol na tri roku. Písal som mu včera. Možno je to tým, že nemám internet doma a keď chcem niekomu majlooovať musím sa obliecť a ísť päť minut pešo, potom tam sedí desať detí ktorépo sebe počítačovo strieľajú, hrá tam hudba...atmosféra v háji. Chce to večer, ticho malú lampu a...tak si nájdite čas a píšt diskutujte, viem, že máte veľa povinností, ale vzťahy sú predsa viac. Nájdite si čas a rozprávajte sa nie z povinnosti, ale naozaj viem, že to viete tak sa neuškŕnajte..a teba ...aman...sa to tiež týka nestrúhaj formu, nemysli len pracovne, ale len tak niečo napíš také veď vieš...je pekne, slnko svieti...môj syn je šikovný..hahaha...a podobne. Ozaj naša Baba Už chodí a je náááádherná, ráno mi strká palec do nosa kým sa nezobudím a potom musím spievať pesničky o plyšových hračkách čo som jem zložili, potom sa bozkávame a tulkáme a hojdáme a čítame a tancujeme a skladáme a vozíme bábu a smejeme sa a... je to neuveriteľné prebúdzať sa vedľa bytosti ktorá je nám bezhranične oddaná a chce sa od nás učiť neustále chce aby sme boli s ním davali mu pocit doležitosti svojej existencie.. a to mi stále potvrdzuje že ľudia ako ocko sa rozhodli správne a odhliadnuc od všetkých akože starostí s tým súvisiacich som rád že sú a že ich poznám. Tak aj vy ostatný zapnite ten počítač a píšte čakám. Hej ocko už ste stavali snehuliaka? Ahoj a pekného mikuláša...
Ocko (22.11.2005, 21:06:00) Odpovedz Odpovedz
Re: hmmmm...
...keď som začal čítať tento príspevok,neviem prečo som prvý preskočil,začala sa mi pred očami kontúrovať postava,nevedel som kto je condor,len som cítil,že je to niekto koho poznám,kto mi je blízky...a potom som prešiel na druhý,teda prvý, a pochopil som,bolo to ako keď ti niekto odzadu zakryje oči a ty tušíš,že je to niekto známy ale až po chvíli uhádneš kto je to..a neodkryl si mi ich žabami v jazierku,to mi ver.A ako sa majú tvoje babky-žabky,že ich zdravíme.A nenáhlite sa,vychutnávajte sa navzájom a príde čas keď bude treba urobiť niečo a vy to spravíte.A neber ma moc vážne,tiež radšej pohovorím z očí do očí,ale keďže nejaký šaman mi počaroval a ja som sa rozpísal a už keď raz začnem,je to ako s rozprávaním,málokto ma zastaví,možno preto,lebo hovorím rýchlo a tam netreba dávať čiarky...Veľmi si ma potešil,že si sa tu ukázal,myslím až moc.Práve sme to rozoberali,že ako sa nám zúžil kruh "priateľov",mali sme na mysli tu hore a skoro sme zabudli na vás ostatných,je dobre spoznávať ľudí s ktorými ti je dobre a s vami býva dobre.A aj vás nám naší malí okrem iného priniesli.Straty a nálezy.Jedna z tém PRIDE-u,či ako to napísať.Straty a nálezy.Sprevádzajú nás celým životom,len človek akosi viac vníma tie straty ako aj mi v nedeľu,mysleli sme na akože straty a ajhľa idem na net a tu condor.Nálezy potešia a človek ich asi berie neskôr ako samozrejmosť ani si neuvedomuje čo mu prinášaju.A straty?Zabolia a bolia ,vraciame sa k nim,neustále, pritom si neuvedomujeme svet okolo seba,len samých seba až začneme nakoniec strácať samých seba.Človek sa uzaviera sám so svojím trápením,stratou a vtedy začína byť fakt stratený.Pritom si neuvedomujúc či strata bola fakt stratou, či nebola len bremenom ktoré už nenesie,ale sila zvyku ho núti za ním smútiť.Ešteže má okolo seba ľudí čo mu dokážu vytmavyť,teda vyjasniť,že strata môže byť občas aj nálezom.Vedieť sa rozprávať,vyrozprávať..Dá sa to naučiť?Myslím,že áno pokiaľ existuje proťajšok,pokiaľ je niekto,kto je ťa ochotný počúvať .A tak počúvame deti,čo sa stalo temu či onému,ako mu niekto vzal hračku,nechcel pustiť na hojdačku,ako ho buchol a tak dokola a dokola.A riešime ,odpovedáme ,sem-tam vykričíme,necháme nech si to vyriešia samé,nech sa učia prehrávať,že vo svete sú aj silnejší,menej ústupčívejší,možno šikovnejší...ale my si ich vždy rady vypočujeme aj s ich výhrami a prehrami budeme na nich pyšní,veď sú naší a len dúfame,že tá dôvera sa nenaruší a raz prídu a povedia mama,oco -ľúbim,som šťastný..alebo aj nie som, niečo mi nevyšlo potrebujem pomoc,a možno ,že nebude treba ani slov a oni len prídu a stačí pohľad a človek pochopí - len nech sa necítia nikdy stratení.Rád na deti kričím.Žena sa hnevá ale ja nie .Učím ich tým brániť sa,že ak vo veľkom svete na nich skríkne niekto "väčší",nemusia sa hneď zľaknúť,stiahnuť a cítiť porazení...Veď ak sa budú báť zvýšeného hlasu v domácom prostredí,čo potom vonku.A veľmi ma teší keď "kričím" a deti mi oponujú.Možno vonku to bude trochu o inom,možno sa im to občas nevyplatí,možno...Ale aspoň nestratia samého seba.(Občas by síce človek mohol samozrejme zo seba sem - tam niečo stratiť,aj ja ,ale potom by sme už neboli originálmi.Možno by sme neboli takí zaujímaví,nemali by sme sa tak radi.Veď to vidím aj doma -nepijem,karty nehrám,nebijem ju - aj tak mi nájde ešte sto chýb,myslím,že keby som ich nemal, šiel by som jej na nervy viac ako doteraz.)
condor (19.11.2005, 19:56:33) Odpovedz Odpovedz
ešte niečo
A ak chcete premýšlat nie len hlavou a svojim ja, ale aj srdcom a chcete vedieť čo a ako ďalej s DC prečítajte si v tejto diskusii články od ocka. Ocko dúfam že raz zažijem rovnaký pocit ako ty veľmi po tom túžim Ďakujem ti. Občas si sebecky hovorím, áno raz chcem byť náhradný rodič, ale až potom keď... Prečítal som si tvoj článok a skusime to popohnať. Ozaj čo robia žaby v jazierkach.
condor (19.11.2005, 19:47:08) Odpovedz Odpovedz
hmmmm...
Tak neviem. Konečne som sa rozhodol zapojiť a neviem čo vlastne napísať. Som laik a napriek tomu skusim niečo. Najprv pre ozrejmenie, bohužial pre niekoho už chronická nezodpovednosť "sľúbil a neprišiel" som sa nezučastnil pre pracovné povinnosti na poslednej akcii kde ste sa podľa rečí čo sa šíííííííííria nežne snažili diskutovať na tému ako ďalej DC, prestávka táborov...atď.Ale napriek tomu chcem k tomu niečo dodať a odpovedať tak na obidve témy. Ako iste viete tábory sú moja krvná skupina a nie hocijaké tábory ale tábory DC a naše deti a naši ľudia. Neviem si predstaviť robiť tábor s niekym iným a pre niekoho iného. Ale napriek tomu si myslím že prestávka prospeje nielen DC a papierovaniu bez ktorého by DC bolo mŕtve ale aj nám. Myslím že DC nie sú len tábory a robiť kôli tomu krik je podľa mňa pokritecké a sebecké. Otázka stojí inak, pre koho je DC? Pre deti! A čo je najlepšie pre deti? RODINA! Tak ak súhlasíte tak potom skúsme viac pomôcť tejto myšlienke. Tabory sú fajn a dúfam že prestávka bude len rok inak budem veľmi neštasný.. Ale tieto akcie sú len náhradným riešením, korektúrou problému. A rodiny sú a idú k jadru problému a o to nam predsa ide,alebo nie ? Alebo je pre nás viac doležitejšie kamarádske stretávanie. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale občas sa to k tomu zvrhne. Chcete nesebecky pomôct tak potom sú tu stretnutia náhradných rodín..... kde vtedy ste? Občas mám pocit že zabúdame na to hlavné, prečo to robíme a je mi z toho smutno. Nepozerajte len na jednu stranu skúste občas aj počúvať. A aby ste nepovadali že len moralizujem dávam do pléna jeden návrh. Treba postaviť tábor na ktorý nech prídu všetci vedúci a inštruktori a aj ich deti a roboty bude habakuk... natierať konštrukcie, zašívať stany,uprataˇsklady... hľadať nové koncepcie programové nápady...večer táborák a... dobré nie? A možno o rok plný nápadov a entuziazmu urobíme geniálne tábory. Hovorím to pre to že občas mám pocit že na táboroch chýba ten duch, možno ten ktorého občas spomína šaman pri jeho indiánskych témach.Hovorí sa tomu vraj vyhorenie a tak súhlasím, dajme si rok prestávku a možno sa opeť ten duch rozhorí...fuj to bolo pateticke, ale nech. Takže moja odpoved na obidve témy je NAJDOLEŽITEJŠIE PRE DETI JE RODINA A TO BY MALO BYŤ ABSOLÚTNYM SNAŽENÍM DC a ak ju nemôžme poskytnúť všetkým deťom robme tábory, robme akcie aby deti boli šťastné ale dajme si prestávku, prospeje našej myšlienke, pretože bez tej administratívy bude DC len minulosťov a ozaj DC nie sú len Tábory aj keď niekto si myslí opak. Prepáčte ak som písal nezrozumitelne, ale radšej hovorím takže niekedy face tu face.
Ocko (8.11.2005, 23:10:20) Odpovedz Odpovedz
Nemám rád to slovo - Nadpis-,vždy ma vie rozčúliť..
Myslím,že nič úžasnejšie ako internet pre ľudí ako ja nemôže existovať.Je to dobré preto,že sa tu môžem "vyrozprávať" a nik múdrejší mi nemôže oponovať,lebo tu ani nie je,ako aj preto,že človek toho v živote veía navraví a ani niekedy nevie čo..no a tu človek vždy nájde,čo už raz zo seba ....vydal?A je to zvláštny pocit keď si čítam napísané a ono mi to vykrikuje ..aj toto si povedal,aj toto si napísal, no áno, ale s kým sa mám rozprávať o tom čím žijem a čo vypĺňa väčšinu môjho života?S kolegyňou Katúšikom -Dobrúšikom,ako sa sama oslovuje,o tom aké to je asi, výhodné mať dvoje deti vlastných a dvoje z detského domova a koľko si moja žena pritom roboty môže porobiť,hoci ona má len jedno svoje..?Alebo so susedmi o tom ,koľko a čo zato?Či s milou tetou,ktorá si myslí,že som "duša čistá ako voda z boku Krista"..?...keby tá vedela čo sa mi rojí v hlave,myslím,že by sa prežehnala ako pred antikristom a utekala čo by jej nohy stačili.Ešte,že mám kamaráta Iva ,s tým sa dobre rozpráva o rodine, o pocitoch no o všetkom,len je to tak raz za polroka no ale zasa pri dobrej nálade a dobrom...Radšej pomlčím,lebo moja žena je tiež "len žena" a hoci ju mám celkom rád, nebudem jej nahrávať..proti mne.Lebo priznajme si žiadna láska nie je tak veľká ako sebaláska ,a ja sa mám veľmi ,veľmi rád.No mám rád aj svoju rodinu,aj ľudí čo ma majú rady,mám rád staré stromy,staré domy,starých ľudí,tak silne ma to niekedy oslovuje až mám závrať.Často,keď vidím starý opustený dom doľahne na mňa taký čudný smútok,rozmýšľam nad tým aký ľudia v ňom žili,kde sú ,ako žijú,prečo všetci odišli..Predstavujem si ich v tom dome ako všetci sedia za vianočným stolom a hoci von,za oknami je tuhý mráz dnu je teplo,teplo rodinného krbu, teplo ľudskej lásky,ľudskej ruky,teplo ktoré môže sálať len z ľudí,čo sa majú navzájom rady,tak nezižstne a čisto ako to môže byť len v rodine.Je neuveriteľné ako sú si podobní - domy bez ľudí a ľudia bez domov. Opustenosť,schátralosť,smútok,zbytočnosť,beznádej,chlad - vlastne len vyhasnutý oheň v peci,v očiach,v srdci ...Áno,píšem o starých domoch ale nepíšem len o starých ľuďoch ale aj o mladých,teraz konkrétne o tých čo odchádzajú z detských domovov do...Kde vlastne idú,kde majú isť, na krku osemnásť,vo vreckách pár drobných a v očiach....Nevidel som ich oči chvalabohu alebo bohužiaľ,možno ,že keby sme všetci my ,ku komu bol -Boh?- osud? štedrejší mali možnosť pozrieť do tých očí všetko by bolo inak.Máme možnosť ,len ju nevyužívame,máme možnosť kým v nich ešte nie je nie je strach z ulice,z budúcna ale iba hlad,hlad po láske...a len ich nakŕmiť,veď láska je vraj nekonečná.Ako to povedala naša najstaršia dcéra,keď sme jej vysvetľovali,že mala strašne veĺa lásky,že bola naša jediná celých päť rokov,že nebolo nad ňu?Jednoducho - ale tých päť rokov ju nikto zasa tak strašne neľúbil ako ona ľúbi malú Chiarku...a tak teraz sme rady,že už dva roky môžu obidve ľúbiť Robka aj Marcelku,že Robko aj Marcelka môžu ľúbiť ich .....No dá sa tá láska nejako vysvetliť,odoberieš,myslíš si ,že odoberáš a pri tom ani nevieš,že dávaš. Je to ako s jamou odoberáš a ona rastie,len jama je prázdna a láska plná,napĺňa...takže to vlastne nakoniec nemá nič spoločné s jamou,no ako vravím,dá sa tá láska pochopiť,vysvetliť?!Myslím,že sa dá iba žiť.Stomy,ľudia,domy,je to ako z výkresu čo nám deti zo školy prinesú,ešte niektoré pridá dúhu,iné slnko,oblaky,iné zasa zvieratá,vtáky..a to je všetko po čom deti túžia..na tom výkrese.
Náhradný ocko (6.11.2005, 15:56:59) Odpovedz Odpovedz
O SV. MARTINOVI ?
Po čase by som znovu rád niečo pridal, ale predtým ďakujem za odozvy. Mal by som dať príspevku nejaký nadpis, ale keď ja ešte neviem o čom budem písať ale v podvedomí mám staré "Človek sa celý život učí a nakoniec zomrie aj tak sprostý. "Veď si to aj myslím o sebe práve teraz keď mi chvíľku vždy trvá keď treba dať niekde čiarku. Čiarka....Tak volám moju "vlastnú" dcéru, tú mladšiu hoci je Chiara. Strašne ju ľúbim ako aj tú staršiu tiež "vlastnú" ako aj Marcelku, ako aj Robka a ako ich nazvať-nevlastní..? Sprosté slovo, čo sa týka detí..Jedna pani sa nás pýta: ktoré su pravé a ktoré ľavé, možno to je výstižnejšie. Veď čo je pravá ruka bez ľavej ruky,pravá komora bez ľavej?...a ako to je s mozgom?..pravá polovica riadi ľavú a naopak..?..asi tak to bude, asi tak to je aj u nás všetci sme podriadení všetkým, každý je na každom zavislý, každý je s každým navzajom prepojený a tak môžme fungovať. Už dva roky. Prišli k nám symbolicky so sv.Martinom.neprišiel síce vtedy na bielom koni, nezanechal stopy v snehu ale nám priniesol lásku a do sŕdc vryl nehu, áno vryl, každým pádom,každým plačom,každým krikom,každou plienkou,každou fackou od okolitého sveta a to bolelo...Ale už nebolí,len hladí..Pohľad. Dotyk. Bozk na dobrú noc. Bozk na dobré ráno. Bozk na dobrý deň. Bozky na dobrý život...Sv.Martin si odrezal polovicu plášťa aby zakryl skrehnutého žobráka a nám ho daroval úplne celý....A to nás hreje, lebo hoc sme mali takmer všetko, predsa sme sa cítili biedni ani žobrák na ceste, ten pocit prázdna, nezodpovedaná otázka načo je človek tu na tomto svete, na tomto kúsku zeme sa zrazu vyplnil. ...ale áno, mali sme vlastné deti a napĺňali nás..napĺňajú...len chýbala akosi tá ľavá polovička srdca. Znovu je november, znovu padajú listy, všetko je podobné len my už nie sme tí istí. Veľa sa zmenilo za dva roky, veľa sa zmení za jeden ľudský život. To čo platilo včera, dnes neplatí. Zvraty bývajú rýchle, náhle, šokujúce.Sedem rokov úrodných, sedem rokov hladu a biedy. Taký je život. Nech sa stane čokoľvek, človek by mal v čase hojnosti zbierať silu na časy neúrody. My ich zbierame. Každý deň, pijeme plným dúškom čo osud núka a až sa niečo stane, sú nablízku vždy niečie dlane, nieči dych čo zahreje a vďakabohu nie sme z tých čo plačú vždy, že zle je. Čo je zlé a čo je dobré. Pre mňa je najhoršie keď sa v niekom sklamem, keď ma niekto sklame. Neodsudzujem. Snažím sa neodsudzovať. Snažím sa pochopiť. Viem, mám na pamäti vždy jedno ..v koho topánkach si neurobil jediný krok, toho nesúď... ale som tiež, "len" človek a tak občas v zlosti, v hneve na to zabúdam a o to viac sa hnevám potom sám na seba. Jednoducho hnev plodí iba hnev. A ja tu na svete chcem byť pre niečo iné. Nie pre hnev. A človek sa musí naučiť žiť s tým, že nie každý má každého rád, hoc sa tak tvári, viem, mal by si to vycítiť, ale človek keď je občas sám uverí a tak rád uverí.Uverí, že ho má niekto rád. A potom mu už ostáva iba DOMOV, lebo(poviem to slovami básnika) .."DOMOV -SÚ RUKY NA KTORÝCH SMIEŠ PLAKAŤ..." ...a my, s popisným číslom 176, kdesi na konci sveta, kde aj vietor má možno občas pocit , že zablúdil, my, chceme byť, takýmito rukami, nie len pre plač ale aj pre smiech, pre radosť, pre život a pre všetko čo so sebou prináša, pre tých čo možno tiež raz v ňom zablúdia ale vôňa stromov, lesa nad naším domom im pripomenie, že ich tu čaká náruč... a teraz Ty kto si múdry nauč, nauč význam tohto slova tých čo ju nikdy nepoznali...keď dospelý nevie naučiť dieťa tak aký je....?!
Scooby (13.10.2005, 23:16:59) Odpovedz Odpovedz
Re: O chvíli.
´Dobrý Deň alebo Ahoj! Veľmi som sa potešil, keď som si prečítal tento príspevok.Takto aspoň viem, že nie som na tomto svete celkom sám, komu je dôležitejšie detské srdce a jeho pocity. Mám podobný pocit, že naozaj dnes ľudia v tom uponáhľanom svete, a možno skôr svete kde vládnu peniaze, nemajú čas na deti. Nielen na deti v DeD ale poniektorí ani na tie vlastné. Ja som síce sám ale akosi sa mi podarilo, dostať sa v Košiciach do detského domova, a už som sa odtiaľ nevedel odtrhnúť. Je to neuveriteľný pocit, ak môžme už len tým že sme pri niekom . Je to krásne, ak dieťa ktoré vás zbadá za oknom ako prichádzate, máva a teší sa vám, hoci nie je vaše vlastné. Chodím tam za dvoma súrodencami, a trávime spolu čas, je úplne jedno kde sme, hlavne ak sme spolu. Teraz s nimi trávim veľa času, a je to aj vidieť.
mama (2.10.2005, 23:08:21) Odpovedz Odpovedz
Re: O chvíli.
ďakujem
OCKO (2.10.2005, 22:10:36) Odpovedz Odpovedz
O chvíli.
Neviem ktorý som v poradi, kto sa dostal na túto stránku ale urcite nie som prvý možno by som mal byť zarazený z toho,že okrem úvodu tu neprebieha žiadna diskusia ale nie som.Som len smutný z toho ako je nás málo ,nás v ktorých zarezonujú slovká rodina, domov,. dieťa.Počúvam rozhovory okolo seba,často o tom ako mladý človek presedí hodiny za počítačom a nedá mi zamysliet sa nad tým koľkí sa pristavia na stránkach podobných tejto.Koíko ľudí tu už asi bolo a nikto nemal chuť povedať niečo k tomu bez čoho by sme boli ničim bez lásky, bez rodiny, bez detí...Možno sme touto dobou tak zrýchlení,že začíname byť bez času nato aby sme si našli čas na to čo je nadčasové -na rodinu. Je to môj pocit bez rodiny bez detí,bez lásky, by som bol ničím.Ničím.Jedno slovo a koľko významov...Ničím ako nikoho,ničím ako bezhodnoty,ničím ako niekoho od slova ničiť a ničiť možno aj samého seba.To je moje videnie,môj pohľad ,pohľad dospelého človeka.Rozmýšľam aká strašná ničota musí byť v zničenej dušičke dieťaťa ktoré je fakt ničím a nikoho a hoci telo rastie duša ostává maličká a zakrpatieva úmerne nedostatku lásky, nehy ,.pohladení...času.Toho neúprosného času ktorý nám tak strašne rýchlo plynie až zabúdame na tých čo celý čas svojho bytia čakajú na dotyk,na lásku ,na teplo ľudského tela .Ako asi rýchlo beží čas medzi štyrmi stenami v ohrádke s niečim nepríjemným vlhkým medzi nôžkami občas v tichu občas v spleti výkrikov a detského plaču...Koľko je takýchto osudov a koľko je rodín na Slovensku.Koľko žien bez detí .A stačí tak málo najsť si čas, zastaviť sa na chvíľu a zamyslieť nad naším životom nad hodnotami ktoré máme ,či to za čím sa všetci kamsi ženieme nám stojí zato že nemáme čas na ľudskosť.Sme ľudia a nemáme čas na ľudskosť,život je plný paradoxov .Ježiš povedal Peter Ty si skala a na tejto skale postavim cirkev,na skale ktorá ho trikrát zaprela...A ja som zbohatol vo chvili ked som vzal na ruky Marcelku najchudobnejsiu medzi chudobnymi mala na sebe iba plienku a v sebe male srdiecko ktore vo chvili ako som ho zacitil začalo biť aj pre mňa... .Nenahraditeľný nahradný ocko.
1   2   3   4   5   6   Pridaj príspevok Pridaj príspevok


DETSKÉ CENTRUM
SLOVENSKO

prvá slovenská spoločnosť 
pre pomoc deťom 
v náhradnej starostlivosti

dcded_230


Kontakt:


Detské centrum Slovensko
Child Centre Slovakia


K. Sidora 134
034 01 Ružomberok
Slovak Republic


GEO Location:

Lat. 49.066357 Long. 19.300817


tel. +421 44 43 41 636

fax +421 44 43 41 636

mobil +421 903 731 750

e-mail: detskecentrum(zavinac)detskecentrum.sk

 

Bankové spojenie:


VÚB 294547342/0200
BIC (SWIFT): SUBASKBX 
IBAN: SK7502000000000294547342

 

TATRA BANKA 2928876551/1100

BIC (SWIFT): TATRSKBX

IBAN: SK57 1100 0000 0029 2887 6551

 

IČO: 30226112

DIČ: 2020589098


Právna forma:
občianske združenie registrované Ministerstvom vnútra SR pod č. VVS/1-900/90-3487 dňa 15. 2.1991

 

najstaršia mimovládna, nezisková, dobrovoľnícka organizáciou s celoslovenskou pôsobnosťou, pre pomoc a podporu deťom žijúcim v detských domovoch a v rodinných formách náhradnej starostlivosti, formujúca sa od roku 1979,

držiteľ akreditácie udelenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, číslo rozhodnutia o udelení akreditácie14032/2006-I/21AK,

držiteľ akreditácie udelenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, na vykonávanie prípravy profesionálnych náhradných rodičov, číslo rozhodnutia o udelení akreditácie 14032/2006-I/21AK.


Dr.Oetker, s.r.o.

    generálny partner

    pre aktivity v prospech pomoci deťom
    v náhradných rodinách

droetker_282

 

 


• partneri pokračovanie •

 

 

 

Spolupracujúce organizácie:



Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR


 

 

upsvar_logo_286

 

 

 

logozznded_280

 

logo_anr_125

 

Asociácia náhradných rodín

 

 

 

 

farlesk_1_150

 

Spoločnosti FARLESK spol. s r. o. ďakujeme za pomoc pri organizácii XXXIX. Táborových stretnutí Detského centra Slovensko

Dokumenty

Zákon o rodine

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov ...,

 

Vyhláška MPSVaR SR č. 103/2018 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Zákon o profesionálnych náhradných rodinách

 

Dohovor o právach dieťaťa

 

Zákonník práce

 

Program Centra pre deti a rodiny Detského centra Slovensko

Stanovy DC-SK

 

Platné pravidlá pretekov turistickej zdatnosti pre deti a mládež z detských domovov v SR z 21. 3.2023


Kultúrno - poznávacia činnosť pre preteky turistickej zdatnosti detí a mládeže z detských domovov v roku 2023

 

 

 

2%

KLIKNITE A POUKÁŽTE NÁM 2% Z VAŠEJ DANE



Valid XHTML 1.0! Valid CSS!