Detské centrum Detské centrum Základné informácie Projekty DC Plán
podujatí
Pomôžte
nám
Ďakujeme
za pomoc
Archív Diskusia
Detské centrum Diskusia > Z ARCHÍVU 2005 - 2007 "Pokračuje aj predchádzajúca diskusia o diagnostike malých detí" SK   I   EN   I   PL   I   DE   I   FR
Späť
Detské centrum

Mapa stránky

Vyhľadávanie

INTRANET DC
Z ARCHÍVU 2005 - 2007 "Pokračuje aj predchádzajúca diskusia o diagnostike malých detí" Vytlač článok Vytlač článok

"Súhlasíte s tým, že najlepší detský domov je rodina?"

Určite väčšina z Vás bude so mnou súhlasiť, že rodina je tou najlepšou "inštitúciou" na výchovu detí. Nič lepšie doteraz nebolo vymyslené. Väčšina z nás vyrastala v rodine a som presvedčený, že aj väčšina má na svoju rodinu dobré spomienky. Keď hovorím o spomienkach, nechcem hovoriť o minulosti, ale o tom čo sa stalo včera, čo sa deje dnes a popri tom uvažujem o tom, čo bude zajtra. Myslím na moje deti, ako sa majú v škole, či majú dobre porobené domáce úlohy. Myslím na dcéru, ktorej zamotala hlavu prvá láska. Myslím na moju mamu, či jej včerajšie káravé slová by som predsa len nemal brať vážne, atď., atď. Moja a aj tá Vaša rodina je stále v nás a my sme v nej. Aj keď sme v práci, v škole, v nemocnici, naša myseľ neustále premieta živé obrazy mamy, dedka, otca, brata, babky, či sestry. Z času načas sa vracajú do našej mysle aj spomienky na našich mŕtvych príbuzných, kde sú stále živí. Radujeme sa z rodinnej spolupatričnosti, lebo len naši najbližší nás dokážu naozaj pochopiť, len mama a otec nás dokáže naozaj podržať, podporiť a ochrániť. Uspokojuje nás, keď vieme, kde určite patríme, že máme vlastný rodokmeň, vlastnú identitu. Určite aj potiaľto so mnou súhlasíte s menšími, či väčšími výhradami. A teraz nám prosím pomôžte vyjadrením aj Vášho názoru!

Viktor Blaho

„Magor“ a „ magorčatá“

Kde som prišiel k tomuto názvu diskusného príspevku? Nuž keď som sa pohyboval so svojou skupinou mládencov a dievčat z detského letného tábora medzi ľuďmi, sem - tam som začul: „Odkiaľ ich vypustili?“ alebo: „Aha, pozri, Afričania!“ alebo na kúpalisku: „To čo sú za magorčatá?“. Nuž, nad toleranciou a rasizmom našich spoluobčanov nebudem polemizovať, snáď o tom potom, ale to označenie „magorčatá“ ma pohoršilo.
Organizujem letné tábory pre deti a mládež z detských domovov už 26 rokov a zažil som už ako vedúci tábora všeličo. Keďže minulý rok sme mali prestávku, nemohol som sa tohto roku dočkať leta a „nažhavených“ detí najmä na hry v prírode. Tie po zotmení mali najradšej. To som ešte nevedel, že tohto roku budem viesť až dva štrnásťdenné táborové turnusy, pretože môjmu kolegovi náhle do toho niečo prišlo. Z toho som nebol veľmi nadšený, pretože som predtým organizoval aj výstavbu táborov a štyri dni pred začiatkom prvého turnusu som absolvoval ešte aj stretnutie náhradných rodín. Zavolal som si na pomoc svoje dlhoročné skúsenosti a pripravil som sa. Keďže som už mal z časti na svoj tretí turnus pripravenú celotáborovú etapovú hru na indiánsku tému o Para-o-comovi, môj nepokoj sa pomaly vytratil.
V júli 2007 to po roku znova vypuklo. Do tábora na brehu rieky Revúca sa začali schádzať „bojovníci a indiánske ženy“ z rôznych detských domovov. Hneď pri ich vystupovaní z autobusu ma ale zarazilo, že decká ešte nestihli vystúpiť ani z autobusu, už mali v ústach nachystanú cigaretu, ktorú si bez váhania pripálili. Určite to nebola „fajka mieru“, pretože do mňa ako keby vstúpilo "sto čertov". Okamžite som zareagoval, a to ešte celkom mierumilovne. Upozornil som ich, pretože keď prejdú po majstrovsky zbúchanom moste na druhý breh Revúcej, už to nebude možné. Keď sa ozvala vychovávateľka: „Môžem si to zatiaľ užiť s nimi?“, sto čertov sa rozmnožilo na dvesto. Asi som „magor“ alebo tomu vôbec nerozumiem!
Prvý nástup pod vlajkou Detského centra začal prebiehať ako som očakával. Zmätky pri nájdení si svojho miesta v rade som prehliadal, veď sú tu len prvý deň. No moje uši nemohli prepočuť spŕšku slov, ktoré označovali vulgárne mužské aj ženské pohlavné orgány. Vedúci oddielov sa pozreli na seba a svorne skonštatovali: „Tak toto bude ťažké!“. Musím povedať, že mali pravdu. Deťom, a bolo jedno či tým 12-ročným alebo 19-ročným - už mladým dospelým, vypadávali z úst takéto a podobné slová pri bežnej reči a tiež im bolo jedno, či sa rozprávali s vedúcim oddielu, s vedúcim tábora alebo s úplne cudzou osobou, ktorá prišla do tábora. Začal som chápať (alebo nie?) až vtedy, keď som požičal môj mobilný telefón jednému z detí, aby zatelefonovalo do detského domova. Snáď malo už 15 rokov a pri rozhovore so sociálnym pracovníkom pohlavné orgány v ovzduší lietali opäť. Som naozaj „magor“, keď mi nejde do hlavy, ako pôsobili vychovávatelia detských domovov niekoľko rokov na deti, ktoré už pomaly odídu do samostatného života? Ako ich pripravili na to, aby neboli celý ďalší život otĺkané, pretože nie každý bude pripravený, s kým prídu do styku, na ich „vývrtky“?
Ďalší nástup do letného tábora ma znovu utvrdil, že detské domovy sa ani po toľko „omieľanej“ transformácii nezmenili. Rok čo rok oznamujeme detským domovom, akú výstroj si má dieťa do tábora priniesť. Veľmi dôležitý je aj teplý spací vak, hygienická vložka do spacieho vaku, pevná obuv siahajúca nad členky na turistiku, pršiplášť a kopec iných vecí. Rok čo rok 80 percent účastníkov tábora tieto veci nemá v poriadku. Prídu so spacími vakmi, za pár stoviek kúpených v lacnom obchode alebo s takými, ktoré mali byť už pred desiatimi rokmi vyradené a hazardujú so svojím zdravím. Je jasné, že takto by v stanovom tábore predrkotali zubami každú noc. Ani jedno z detí napríklad nevedelo, čo je to hygienická vložka do spacieho vaku, nie ešte že by ju malo mať so sebou, a tak sa za niekoľko rokov vystriedalo v tom istom „spacáku“ veľa detí. Vedúci oddielu aby do ich stanu vchádzal ešte aj zo zadržiavaným dychom a štipcom na nose a to vôbec nepreháňam. Ak chceme začať plniť naplánovaný program a nemáme to svedomie deti nechať behať aj v daždi v jedných plátených teniskách či botaskách, neostáva nám iné, len deti „dovybaviť“, čo nie je vždy až také jednoduché. Úplne ma dorazilo vysvetlenie niektorých detí: „Náš domov je chudobný, kde majú zobrať toľko peňazí, aby nám to kúpili?“ Najhoršie na tom je, že oni tomu asi aj veria, len ja som z toho zasa „magor“, lebo neviem, kde ide tých niekoľko sto miliónov korún ročne. Veď jedno dieťa v ústavnej starostlivosti stojí ročne priemerne dvestotridsať tisíc korún, a to nemajú ani na riadnu obuv, či pršiplášť alebo spací vak?
Radšej už končím, lebo by som musel otvoriť aj tému o zdravotnom stave detí, ktoré sa dostanú do stanového tábora. Uff, až takú dôveru som nečakal od niektorých detských domovov, že vyliečime epileptikov, enueretikov, astmatikov, zapálené vaječníky, deravé zuby a dokonca deti aj odvšivavíme. Zdravotná sestra denne rozdávala pomaly kilá liekov a nebojím sa povedať, že niektoré z nich sme museli vysadiť, pretože deťom viac škodili ako pomáhali. Tie, ktoré si v žiadnom prípade nemôžeme dovoliť vysadiť, napr. na epilepsiu, tie sme museli a musíme zakaždým doslova prácne zháňať, pretože detský domov nám aj v tomto dôveruje.
Rozumiem tomu, prečo sú deti z detských domovov iné ako tie z rodín, ale nerozumiem prečo nestačí skoro štvrť milióna korún na jedno dieťa ročne na jeho potrebné vybavenie, prečo sú tieto deti často nevychované, nevedia sa hrať, nemajú úctu k druhým a ani samé k sebe. Nerozumiem ani tomu, prečo tieto deti nemôžu ísť do náhradných rodín, ak tvrdíme, že sú iné, ako tie v rodinách, aby boli aspoň podobné. Na nedostatok rodín neverím!
Nerozumiem aj preto, že aj ja som zriaďoval neštátny detský domov, v ktorom sú všetky deti v jeho náhradných profesionálnych rodinách. Správajú sa slušne, majú si čo obliecť, majú ísť v čom do hory a nejdú do tábora, keď sa musia liečiť, pretože vtedy pri nich ostane mama, aj keby hneď mala vybavenú dovolenku hoci na Floride.
Asi mi už neostáva nič iné, len veriť, že ten môj ďalší turnus bude iný ako ten prvý. Avíza od mojich kolegov z iného turnusu tomu však nenasvedčovali.

Tretí turnus ma rozladil ešte viac. Na začiatku som sa potešil väčšiemu počtu mladších detí od 10 do 14 rokov, najmä kvôli celotáborovej hre. Áno, boli oveľa hravejšie, ako tie staršie. V nadávaní však už teraz v ničom  za tými staršími, nezaostávali. Najprv nadali vedúcemu oddielu a ako to radšej ani nevyslovím a za päť minút sa ho pýtali, či by nemohol byť ich otcom. No a výstroj detí, ktorým ich vybavili detské domovy? Hotová hrôza! Odtrhnuté podrážky na botaskách a vykúkajúce bosé prsty, spacie vaky, ktoré sa spacími vakmi ani nedajú nazvať, chýbajúce príbory a nádoby na stravu. Chúďatá deti, najmä tie menšie, alebo, že by to bolo súčasťou výchovy pre ich osamostatnenie sa? Leto pomaly končí, na chrbte znášam indiánske tee-pee z priestoru tábora, no a ja od ťarchy fučiaci „magor“ sa znovu začínam tešiť na budúci rok, veriac, že sa "blysne" na lepšie časy.
A ešte výzva pre sponzorov. Prosím, podporte klasické detské domovy Vašimi darmi, pretože na všetky deti im akosi neostáva. Detské domovy, ktoré majú profesionálne rodiny to nepotrebujú, ich deti dostali ten naväčší dar - svoju mamu, hoci náhradnú. Alebo, žeby som ani tomu nerozumel?
Ak má niekto podobné skúsenosti, napíšte nám o nich do diskusie.

Ďakujeme!                                                                                          14. 8.2007                         Šaman

 

 

Diagnostikovanie detí do 1 roka veku po narodení - v detskom domove potreba alebo nezmysel ?

O čo nám ide? Možno, že ste zachytili v médiách poslednú dobu, najmä v Rádiu Expres, že sa snažíme poukázať na neodborné zaobchádzanie s deťmi do jedného roka veku a následne do 3 rokov veku, ktoré sú umiestnené hneď po narodení v detských domovoch.

Chceme aj Vás poprosiť, či by ste sa do tejto diskusie nezapojili aj Vašimi názormi.

Skúsime Vás do obrazu dostať pár faktami.

Zákon o sociálnoprávnej ochrane hovorí:

"Zriaďovatelia detských domovov zabezpečia a utvoria podmienky v detských domovoch

a) do 31. decembra 2006 tak, aby od 1. januára 2007 bolo každé dieťa do jedného roku veku zaradené po jeho umiestnení v detskom domove a diagnostickom pobyte v samostatnej diagnostickej skupine výlučne do profesionálnej rodiny s výnimkou dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú zvýšenú opateru a starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine,

b) do 31. decembra 2008 tak, aby od 1. januára 2009 bolo každé dieťa do troch rokov veku zaradené po jeho umiestnení v detskom domove a diagnostickom pobyte v samostatnej diagnostickej skupine výlučne do profesionálnej rodiny s výnimkou dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú zvýšenú opateru a starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine." Ďalej zákon hovorí tiež o tom, že: "Vykonávanie ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a výchovného opatrenia v profesionálnej rodine má prednosť pred ich vykonávaním v samostatných skupinách a v špecializovaných samostatných skupinách." (Myslí sa v samostatných skupinách a v špecializovaných samostatných skupinách detského domova.)"

Dá sa to zhrnúť slovami, že najprv všetky deti do jedného roka, potom aj všetky deti do 3 rokov majú byť výlučne umiestnené v profesionálnej rodine (to je odborne pripravená rodina, ktorá vychováva ďalšie dieťa vo svojom vlastnom rodinnom prostredí).

Po prieskume, ako to vlastne v detských domovoch na Slovensku vyzerá bolo zistené, že tam zostáva veľmi veľa detí do 1 roka, o starších deťoch ani nehovorím, ktoré podľa nás už dávno mali byť umiestnené v profi rodinách, aby nezaostávali vo vývoji. Takto je to bežné vo vyspelých krajinách, dokonca aj v Rumunsku je už zákonný zákaz umiestňovať deti do 2 rokov do detských domovov.

Detské domovy a ich zriaďovatelia sa vyhovárajú na to, že tieto deti sú umiestnené v diagnostických skupinách detských domovov, kde ich ešte 6 mesiacov diagnostikujú.

My tvrdíme, že dieťa, keď odchádza z pôrodnice je z medicínskeho hľadiska perfektne zdiagnostikované, a potom i naďalej ostáva v pozornosti detského lekára - pediatra. Podľa nás je dôležitejšie to, aby bolo dieťa od prvej chvíle života v spojení s matkou, keď nie s vlastnou, tak aspoň s náhradnou. Toto preferuje aj zákon. A nakoniec matka v spojení s odborníkom je ten najlepší diagnostik pre dieťa.

Šesťmesačný a viac mesačný a dokonca viac ročný pobyt dieťaťa  v ústave hneď po narodení môže spôsobiť ďalšie vážne komplikácie vo vývoji dieťaťa. Ak je dieťa po narodení predsa len dôležité diagnostikovať z medicínskeho alebo psychologického hľadiska, nič lepšie sa podľa nás nemôže udiať, keď sa tak deje v spolupráci s matkou.

Vážení priatelia, na túto tému sme oslovili viacej odborníkov z oblasti pediatrie, psychiatrie a psychológie, ktorí sa zapoja do diskusie aj cez médiá. Tu, na našej stránke, by sme chceli osloviť najmä odborníkov z detských domovov ale aj laickú verejnosť a požiadať ich o vlastný pohľad na tento problém.

Silvia Pančíková, riaditeľka DeD Náhradné rodiny DC

1   2   3   4   5   6   Pridaj príspevok Pridaj príspevok
Viktor Blaho (11.9.2006, 13:49:25) Odpovedz Odpovedz
Re: info
Áno, ďalšiemu vzdelávaniu pracovníkov v detských domovoch (dnes už to nie sú len pedagogickí pracovníci, teda len tí, ktorí ukončili pedagogickú školu, ale môžu to byť aj absolventi štúdia soc. práce) sa venujú rôzne inštitúcie - sporadicky MPSVaR SR, ÚPSVAR - ústredie, niektoré metodické centrá - MC v krajoch, ale aj neštátne organizácie ako napr. SPDD - ÚSMEV AKO DAR, CENTRUM NÁVRAT, DETSKÉ CENTRUM a pod. Treba tiež povedať, že aj keď sa tieto školenia sporadicky konajú, nie sú systematické a povinné. Na Vašu ďalšiu otázku odpovie naša psychologička pani Janka Bachanová. Ja len môj subjektívny názor, že otázkou "vyhorenia" (aj keď sa priznám, že osobne nemám rád tento termín) sa nezaoberajú len vychovávatelia, či pedagógovia, ale je to asi problém každého z nás, každej profesie, ale možno aj Vášho hobby, keď preceníte svoje schopnosti. S pozdravom VB
Majka (6.9.2006, 0:27:43) Odpovedz Odpovedz
info
Ahojte, chcem sa spytat, ci neviete poradit, ci sa niekto niekde na Slovensku venuje dalsiemu vzdelavaniu pedagogickych pracovnikov pracujucich v detskych domovoch. (nieco ine ako PRIDE...:-)). Zaujimaju ma hlavne dve oblasti a to: 1.) Ako pripravit dieta z ded na odchod do NRS; 2.) Ako pripravit dieta - mladeho dospeleho z DeD na odchod do zivota. Pytam sa preto, lebo uz treti rok pracujem v DeD a nejako sa nemôzem dopatrat informacii, ci niekto oraganizuje dalsie vzdelavanie vychovavatelov z DeD, pripadne nejake stretnutia, workschopy ci nieco podobne, kde by sa dalo nacerpat inspiracie zo skusenosti inych. Dalej sa chcem spytat, ci neviete o nejakom psychologovi, ktory sa venuje otazke syndromu vyhorenia u vychovavatelov z DeD? Vopred vdaka za odpoved.
Viktor Blaho (30.8.2006, 20:15:11) Odpovedz Odpovedz
Re: skolenie
Dobrý deň aj Vám. Áno, školenie určite plánujeme. Lesná škola pre táborových inštruktorov, ktorá mala byť v auguste, bola pre nízky počet prihlásených účastníkov školenia presunutá na jeseň. Presne nie je dátum ešte definovaný, ale malo by to byť niekedy v polovici októbra na chate pod Hiadelským sedlom (N. Tatry). Napíšte mi prosím Vašu e-mailovú adresu na detskecentrum@detskecentrum.sk, kde Vám pošleme pozvánku. S pozdravom Viktor Blaho
kenai (29.8.2006, 16:53:31) Odpovedz Odpovedz
skolenie
dobry den, chcem sa opytat ci nahodou neplanujete nejake skolenie pre dobrovolnikov pracujucich s detmi s Ded.
kanga (6.8.2006, 22:30:03) Odpovedz Odpovedz
Re: Kapitán
Mila Tanicka Velmi milo nas prekvapilo, ze si si na nas spomenula, a touto cestou chceme pozdravit Tebaj aj Tvojich spolupracovnikov - cky. Zaroven sa chceme podakovat, ze ste vychadzali v ustrety nasim poziadavkam. Bolo nam fajn, a prajeme Vam prijemne prezitie zvysku letnych prazdnin a este vela, vela peknych zazitkov. Kanga
Jana (1.8.2006, 12:48:25) Odpovedz Odpovedz
Re: Otazka
Ahoj, pýtaš sa dôležitú otázku. Pobyt v detskom domove má vplyv nielen na psychický, ale aj fyzický vývin dieťaťa. Z bežného života vieme, že psychické prežívanie ovplyvňuje náš fyzický stav a naopak. Pri dlhodobom pobyte v detskom domove dieťa stráda psychicky, prežívaná trauma a straty majú vplyv aj na chcemické procesy v mozgu / napr. na činnosť žliaz s vnútornou sekréciou, ktoré produkujú hormóny - jedným z nich je aj rastový hormón/; pri psychickom strádaní je časté nechutenstvo, príp. prejedanie, častejšie dochádza k nerovnováhe procesov v tele a pod. Deti strádajúce psychicky majú oslabenejší imunitný systém, sú náchylnejšie na chorobnosť. S pozdravom Jana, psychológ DC
Jana (1.8.2006, 12:34:27) Odpovedz Odpovedz
Re: ... skvelí ľudia
Vďaka za ocenenie. Snažím sa porozumieť Tvojim pocitom a myslím, že by možno stálo za úvahu ísť sa o tom porozprávať na Referát psychologických služiek - ide o bývalé Centrum poradensko-psychologických služieb. Referáty sú teraz pri úradoch práce sociálnycjh vecí a rodiny. Určite tam nájdeš kompetentného človeka, Držím palce. Jana, psychológ DC
Brane (30.7.2006, 20:13:52) Odpovedz Odpovedz
Otazka
Velmi by ma zaujimalo ci ma vplyv to, že dieta vyrastá v detskom domove na jeho telesnú stavbu (výšku, hmotnosť,...)???
Tana (14.7.2006, 16:03:17) Odpovedz Odpovedz
Kapitán
Strávili jsme s vámi nádherné dva týdny...doufám, že i vám se zde líbilo. Za sebe a za celý Kapitán vám chci ještě jednou poděkovat. Mějte se krásně!!!
zuzu (9.5.2006, 19:41:17) Odpovedz Odpovedz
... skvelí ľudia
Ahojte, skvelí ľudkovia, jedného dňa sa k Vám určite pridám... keď tu čítam tieto krásne slová "náhradných oteckov", najradšej by som to urobila hneď. Momentálne si vediem dosť náročný život, a stále sa popri tých osudoch "Vašich detí" presviedčam, že vlastne nemám problém. Možno preto túžim spojiť svoj život a život svojho manžela s dieťaťom, ktoré bude pre mňa všetkým, a nič na svete nebude pre nás dôležitejšie. Mám sotva tridsať, za sebou celkom úspešnú kariéru, ale môjmu životu chýba zmysel... pomôže mi niekto?
Pavel Hanšut (4.4.2006, 11:24:25) Odpovedz Odpovedz
Re: Len negatíva
Je mi ľúto, ak čitateľ vníma správu, ako propagáciu zlých výsledkov práce domovov. Systém, ktorý umožňuje, aby dieťa vyrastalo v domove do svojej osemnástky, spôsobuje, že sa stávajú aj také veci, aké sú uvedené v našej správe. Domnienky, mýtusy, predpoklady, že detský domov je riešenie a veria tomu rodičia, pracovníci domovov, politici i spoločnosť - to je problém, na ktorý sa v správe snažíme upozorniť. Často akcentujeme že detské domovy robia čo môžu, a spravidla to robia najlepšie, ako vedia... Žiaľ musia tiež popri tom akceptovať exitujúci systém. V ktorom sa dieťa do domova dostáva oveľa ľahšie, než z domova von. Do láskyplného rodinného prostredia. Pôvodného, či náhradného. Rozhodujúce je, že do RODINY. Nie do zariadenia "rodinného typu"...!
Ivan (31.3.2006, 13:54:02) Odpovedz Odpovedz
Len negatíva
Reagujem na článok na úvodnej stránke "Múzeum detského domova", na pasáž - Opakovanie systému zaručujúceho zlyhanie. Systém náhradnej výchovy v detských domovoch je prekonaný. To ukázala prax. Ale nemôžem súhlasiť s autormi podobných článkov v tom, že detský domov vychováva len bezdomovcov, kriminálnikov a vrahov! Tak to totiž vyznelo v tomto článku. Je to urážka mnohých bývalých chovancov DeD ktorí sa s väčšími či menšími problémami, ale úspešne, zaradili do bežného života. Ako vychovávateľ DeD som v kontakte s mnohými. Je pravda že mnoho ich zlyhalo. Ale väčšina sa dokázala zaradiť aj napriek tomu, že im chýbala štartovacia pomoc - pomoc rodičov. A platia také isté dane ako hocikto iný komu bol tento článok určený. Tiež prispievajú na kriminálnikov. Preto by od autorov takýchto článkov bolo slušné spomenúť aj druhú stránku mince. V tomto prípade tú kladnú.
Laco Trnčík (rod.Oláh)Orlová-ČR (23.3.2006, 16:45:19) Odpovedz Odpovedz
Papagáj.
Vminulosti bývali v B.Bystrici jarmoky.Na jeden z nich ma vzala mama.Najviac ma zaujal stánok so starou ženou a papagájom.Žena tvrdila,že stačí zaplatit 5 korún,povedať mesiac narodenia a vták vyberie zobákom vraj100% osud napísaný na papierovom hárku. Mama zaplatila a ja som si osudový hárok prebral zo zobáka. Je tam napísané mimo iné,že druhú časť života strávím v zahraničí.V tej dobe(rok 1967)to bolo nemysliteľné a nepredstaviteľné.Mama neveriac obsahu mojho osudu,sa vrátila k žene s papagájom a pýtala sa ,či sa papagáj nepomýlil."Nie",odpovedala žena,a odmietla vrátit 5 korún. Dnes je štvrtok 23.marca 2006 a už šestnásť rokov žijem v Česku.Ten zožltnutý osudový hárok papieru opatrujem a čas od času ho čítám.Spomýnám na krásné Slovensko.Na Hriňovú,kde som vyrastal.Na Dětský domov v Ružomberku,kde som bol chovancom.Na vychovávateľku Holdošovú,Neubaverovú,Mederlyovú,na riaditeľa Kalmana a jeho ženu- vychovávateľku,na kotolníka Magu,na zástupcu Zezulu,na kolektív Detského Centra Ružomberok.Vy ste ma naučili nezašliapovať čierneho chrobáka-Roháča, lezúc po lesnom chodníku na Malino Brdo.Tento hodnotový postoj teraz ponúkám svojim dvom deťom -Táni a Lukášovi.
Robin65 (20.3.2006, 1:49:46) Odpovedz Odpovedz
2% z dane za r. 2005
Zdravím Vás. Tak presne takúto organizáciu som hľadal! Som rád, že existujú takýto ľudia. Teší ma z toho pri srdci. Pozrel som si vašu stránku a to ma presvedčilo. Boh vás ochraňuj. Robin. P.S. Tie tlačivá veľmi rád vyplním!!!
Viktor Blaho (10.3.2006, 1:23:26) Odpovedz Odpovedz
Re: SURNE POMOZTE
Važený pán Laborecký, vzhľadom na to, že Váš diskusný príspevok nesúvisí s predmetom činnosti Detského centra, budeme hľadať vhodný subjekt, ktorý Vám Váš problém pomôže riešiť. Ak budete mať potrebu nám napísať a vzhľadom aj na závažnosť Vášho problému, urobte to prosím priamo na adresu detskecentrum@detskecentrum.sk. Váš príspevok som z horeuvedených dôvodov z tejto diskusie vymazal, ale mám ho zálohovaný. S pozdravom Viktor Blaho
1   2   3   4   5   6   Pridaj príspevok Pridaj príspevok


DETSKÉ CENTRUM
SLOVENSKO

prvá slovenská spoločnosť 
pre pomoc deťom 
v náhradnej starostlivosti

dcded_230


Kontakt:


Detské centrum Slovensko
Child Centre Slovakia


K. Sidora 134
034 01 Ružomberok
Slovak Republic


GEO Location:

Lat. 49.066357 Long. 19.300817


tel. +421 44 43 41 636

fax +421 44 43 41 636

mobil +421 903 731 750

e-mail: detskecentrum(zavinac)detskecentrum.sk

 

Bankové spojenie:


VÚB 294547342/0200
BIC (SWIFT): SUBASKBX 
IBAN: SK7502000000000294547342

 

TATRA BANKA 2928876551/1100

BIC (SWIFT): TATRSKBX

IBAN: SK57 1100 0000 0029 2887 6551

 

IČO: 30226112

DIČ: 2020589098


Právna forma:
občianske združenie registrované Ministerstvom vnútra SR pod č. VVS/1-900/90-3487 dňa 15. 2.1991

 

najstaršia mimovládna, nezisková, dobrovoľnícka organizáciou s celoslovenskou pôsobnosťou, pre pomoc a podporu deťom žijúcim v detských domovoch a v rodinných formách náhradnej starostlivosti, formujúca sa od roku 1979,

držiteľ akreditácie udelenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, číslo rozhodnutia o udelení akreditácie14032/2006-I/21AK,

držiteľ akreditácie udelenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, na vykonávanie prípravy profesionálnych náhradných rodičov, číslo rozhodnutia o udelení akreditácie 14032/2006-I/21AK.


Dr.Oetker, s.r.o.

    generálny partner

    pre aktivity v prospech pomoci deťom
    v náhradných rodinách

droetker_282

 

 


• partneri pokračovanie •

 

 

 

Spolupracujúce organizácie:



Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR


 

 

upsvar_logo_286

 

 

 

logozznded_280

 

logo_anr_125

 

Asociácia náhradných rodín

 

 

 

 

farlesk_1_150

 

Spoločnosti FARLESK spol. s r. o. ďakujeme za pomoc pri organizácii XXXIX. Táborových stretnutí Detského centra Slovensko

Dokumenty

Zákon o rodine

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov ...,

 

Vyhláška MPSVaR SR č. 103/2018 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Zákon o profesionálnych náhradných rodinách

 

Dohovor o právach dieťaťa

 

Zákonník práce

 

Program Centra pre deti a rodiny Detského centra Slovensko

Stanovy DC-SK

 

Platné pravidlá pretekov turistickej zdatnosti pre deti a mládež z detských domovov v SR z 21. 3.2023


Kultúrno - poznávacia činnosť pre preteky turistickej zdatnosti detí a mládeže z detských domovov v roku 2023

 

 

 

2%

KLIKNITE A POUKÁŽTE NÁM 2% Z VAŠEJ DANE



Valid XHTML 1.0! Valid CSS!