Formy náhradnej starostlivosti na Slovensku

Formy náhradnej starostlivosti na Slovensku môžeme rozdeliť na ústavné alebo inštitucionálne a rodinné. Medzi rodinné formy náhradnej starostlivosti patrí zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“) a pestúnska starostlivosť.

Zákon č. 36 z 19. januára 2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov presne vymedzuje obsah jednotlivých foriem, kde na prvé miesto dáva náhradnú osobnú starostlivosť, potom pestúnsku starostlivosť a nakoniec ústavnú starostlivosť. O umiestnení dieťaťa do všetkých foriem náhradnej starostlivosti rozhoduje súd, s výnimkou umiestnenia dieťaťa do profesionálnej náhradnej rodiny, ktorá je v kompetencii súbjektov ústavnej starostlivosti.

Laicky sa zvykne medzi formy náhradnej starostlivosti na prvé miesto zaraďovať osvojenie, so zaužívaným názvom „adopcia“. Osvojenie má však v zákone o rodine osobitné miesto. Podstatný rozdiel je v tom, že podľa tohto zákona vzniká medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

Medzi efektívne formy náhradnej starostlivosti, maximálne sa približujúcej náhradnej rodinnej starostlivosti patrí aj starostlivosť v profesionálnej rodine, ktorú môže zriadiť subjekt na vykonávanie ústavnej starostlivosti nariadenej súdom (ďalej aj „PNR“). Presný obsah tejto formy ústavnej starostlivosti vymedzuje zákon č. 305 z 25. mája 2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prvú zmienku a možnosť zriaďovania profesionálnych náhradných rodín pri špeciálnych školských zariadeniach obsahoval aj školský zákon o školských zariadeniach z roku 1993. Po zmene gestora náhradnej starostlivosti na Slovensku z Ministerstva školstva SR na Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR začiatkom roku 1997 profesionálne náhradné rodiny detského domova upravoval zákon č. 195 z roku 1998 o sociálnej pomoci až do prijatia zákona č. 305 z 25. mája 2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý začal obmedzene platiť od 1. septembra 2005.

Nový zákon o sociálnoprávnej ochrane a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov toto rieši už uložením povinnosti detskému domovu umiestňovať všetky deti do jedného roka do profesionálnych rodín a následne o rok na to, všetky deti do troch rokov. Slovenská Republika je v rámci Európskej únie z pomedzi 27 krajín na 8 mieste v počte detí umiestnených v ústavoch detských domovov. Na posledných miestach sú krajiny Veľká Británia, Nórsko, Island a Slovinsko s rozvinutým sociálnym systémom, ktoré nemajú skoro ani jedno dieťa do 3 rokov umiestnené v ústavnej starostlivosti. Ku zlepšeniu tejto situácie môže na Slovensku významne prispieť aj zriaďovanie profesionálnych rodín.

O profimamách v SMEsk:

►► Ku koncu marca 2009 bolo v štyristo profesionálnych rodinách už 669 detí, tristo z nich vo veku do troch rokov. Z detí do jedného roka sa vlani z ústavu dostalo priamo do pestúnskej starostlivosti len jedenásť, 92 išlo k profirodičom.