Múzeum detského domova

Ak by ste sa zastavili v mestečku Owatonna, USA, môžete navštíviť Minnesotské „Štátne múzeum detského domova“. V rokoch 1890 až 1945 poskytoval tento detský domov postele, oblečenie a jedlo až pre 500 detí denne. Za ich dverami žilo viac než 20.000 detí. Ich riadiaca filozofia? “Ak ťa nikto neľúbi, tvojou spásou bude práca”. Je pravdou, že pracovať sa deti naučili. Väčšinou pracovali na záhrade detského domova. Domov bol vďaka práci detí z hľadiska potravín sebestačný.

I keď bol tento domov považovaný za charitu, múzeum rozpráva príbehy dokladujúce, ako zlyhával. Niektoré deti boli zachránené adopciou do rodín. Niektoré sa zachránili, keď sa našli rodiny, ktoré si ich zobrali ako domácich sluhov. Väčšina detí však nikdy nezažila rodičovskú lásku.

Absurdné je tiež, ako tento detský domov vplýval na tých, ktorí tam pracovali. Mnohí mali pri nástupe pocit poslania pomáhať ohrozeným deťom. Postupne však väčšina z nich stratila svoj súcit a stávali sa voči deťom ľahostajnými. Ich práca sa zmenila len na slabo platený džob.

Deti sa naozaj naučili pracovať. (To je asi jedna z vecí lepších, než existujúci systém na Slovensku.) Avšak nemohli vnútorne prežiť pocit, že majú mamku a otca, ktorí ich majú radi. A keď museli v osemnástich rokoch detský domov opustiť, mali svojim asociálnym správaním tendenciu ohrozovať ostatných. Absencia rodičovskej lásky má dlhodobé a tragické dôsledky pre celú spoločnosť. Tá Americká na to dopláca doteraz, 60 rokov po tom, čo domov zavreli.

Opakovanie systému zaručujúceho zlyhanie

Na Slovensku každým rokom opúšťa detské domovy až 300 dospelých mladých ľudí, potom, čo dlhé roky prežili v opatere štátu. Mnohí ste sa s nimi už určite stretli. Videli ste niekedy bezdomovcov? Asi najhorší prípad tohto systému bol v roku 1992. Šesť väzňov sa vtedy pokúsilo utiecť z väzenia v Leopoldove. Zabili troch policajtov. Štyria z týchto väzňov vyrastali v detskom domove. Ich „výchova a starostlivosť“ v domove stála daňových poplatníkov asi 7 miliónov korún. Teraz, po trinástich rokoch nás stojí 14 miliónov, aby nežili medzi nami a zostali vo väzení.

Ako zlá paradigma ponechá deti v dlhodobej opatere štátu

Nie je ťažké pochopiť, prečo sú deti zobraté rodičom a umiestnené do detského domova. Napríklad, keď ho biologická matka opustí v nemocnici lebo nevie vziať zodpovednosť za jeho výchovu. Alebo ak lekár informuje sociálny úrad, že rodičia svoje dieťa zanedbávajú. Takmer v každom prípade sa deti ocitnú v opatere štátu, pretože ich rodičia nejakým spôsobom zlyhali.

Čo je však oveľa ťažšie pochopiť, je skutočnosť, prečo sa zdravé dieťa umiestnené do systému, nedostane z domova von. Kedy sa stane, že štát, ktorý zachráni dieťa od zlyhávajúceho domáceho prostredia sa stane najväčšou prekážkou aby dieťa mohlo znovu žiť v rodine? Problémom však nie je detský domov. Úlohou detského domova je starať sa o dieťa. Riešiť problémy biologických rodičov nie je ich úlohou. Chybná paradigma, nesprávny pohľad na túto problematiku vedie k vytváraniu falošných predstáv, mýtov a postojov a z toho vznikajú vážne problémy:

• Problém 1: Keď biologickí rodičia veria, že ústavná výchova je dobrá na riešenie ich problémov Doterajšie fungovanie systému spôsobovalo, že sa biologickí rodičia necítili zodpovední za neriešenie svojich problémov. To preto, lebo vedeli, že štát bude mať vždy dosť peňazí, aby sa o ich deti vedel postarať.

• Problém 2: Keď si biologickí rodičia myslia, že sa zrieknuť sa svojich detí pre adopciu je ponižujúcim priznaním svojho rodičovského zlyhania Väčšina rodičov, dokonca aj tí najzlyhávajúcejší chce veriť, že majú svoje deti radi. Samozrejme tvrdia: “Milujeme ho. Aj keď sa o neho nemôžeme starať (pretože máme veľa problémov), nechceme sa ho zriecť, aby ho vychovávali celkom cudzí ľudia." Až doteraz, systém takéto správanie umožňoval. Rodičia sa roky mohli dovolávať svojich rodičovských ‘práv’ ponechávať pritom svoje deti stratené v sieti sociálnej starostlivosti.

• Problém 3: Keď si biologickí rodičia alebo kompetentní úradníci myslia, že stačí ak o svoje dieťa majú ‘vážny záujem’ Úprimný, vážny, seriózny (atď.) záujem rodičov o svoje dieťa nie je nie je jediné, čo dieťa potrebuje. Dieťa potrebuje istotu, že môže vyrastať v bezpečnom prostredí plnom lásky. Ak by ste skúmali zvyky a správanie rodičov, zistili by ste, ako frekvencia návštev postupne v priebehu rokov klesá. ‘Vážny záujem’ sa nakoniec mení na osobný pocit viny. Ale vtedy už vplyv ústavnej výchovy zanecháva svoje znaky. Dieťa už pravdepodobne dosiahlo vek, kedy je veľmi ťažké nájsť potenciálnych náhradných rodičov.

• Problém 4: Keď biologickí rodičia nemajú časový limit alebo povinnosť vyriešiť svoje problémy v určenom časovom limite Ak rodičia nemajú tlak, aby začali riešiť svoje problémy alebo zmenili svoj spôsob života, nie sú nútení začať okamžite.

• Problém 5: Keď biologickí rodičia nevedia, že majú len dve možnosti Skutočne sú len dve možnosti. Jedna, že rodičia ihneď pristúpia k riešeniu svojich problémov alebo k zmene spôsobu života. To znamená, že ich sociálna pracovníčka s nimi vypracuje program dlhodobej sanácie a plán, aby sa do jedného roka ich dieťa mohlo sa vrátiť do bezpečného domáceho prostredia. Druhá možnosť ježe si rodičia uvedomia/priznajú, že nie sú schopní riešiť svoje problémy. Povedia: “Chceme pre naše dieťa to najlepšie. Máme však neriešiteľné problémy a nevieme sa o neho postarať. Pretože ho máme radi, zriekneme sa ho, aby mohlo vyrastať v náhradnej rodine.” Úlohou sociálnej pracovníčky nie je len pripraviť plán ako a kedy budú rodičia navštevovať svoje dieťa v domove. Úspešná sociálna práca vedie k rodičovskej zodpovednosti a k bezodkladnému riešeniu príčin problémov.

• Problém 6: Keď štátni politici určia, že je lepšie, ak súrodenci vyrastajú ‘spolu’ v ústavnej výchove, než by každé dieťa vyrastalo v inej rodine Keď súrodenci sú ‘spolu’ v kolektívnom inštitucionálnom prostredí, ich vzájomná naviazanosť a súrodenecké vzťahy sa nerozvíjajú. Aj keď to znie dobre, nechať súrodencov spolu, znamená to iba fakt, že ich šanca vyrastať v milujúcej rodine sa rovná nule. To ale znamená, že štát dlhodobo porušuje práva každého z týchto detí vyrastať v bezpečnom rodinnom prostredí.

• Problém 7: Keď opustené Rómske deti nemajú šancu na medzinárodnú adopciu To je na Slovensku skutočný problém. Počet opustených Rómskych detí je ďaleko vyšší, než je počet ľudí ochotných zobrať si ich domov. Jedinou nádejou pre väčšinu z nich je medzinárodná adopcia. Ak však systém medzinárodnej adopcie nefunguje veľmi efektívne, musia deti zbytočne vyrastať v ústavnej výchove za čo musí platiť celá spoločnosť. Takmer všetky deti v ústavnej výchove na východnom Slovensku majú rómsky pôvod. Väčšina z nich je právne voľný. Avšak ich šanca na adopciu do rodiny vonku je menšia, než 15%. Celá spoločnosť tak musí dlhodobo platiť vysokú cenu za to, že systém medzinárodnej adopcie nefunguje.

Kroky vedúce na správnu cestu

Nové zákony o rodine a sociálno-právnej ochrane detí a mládeže, platné od tohto roku v mnohom zmenili pravidlá sociálnej starostlivosti o ohrozené deti. Až doteraz sa nik nevenoval skutočnej sanácii pôvodných rodín, práci s biologickými rodičmi ktorým zobrali deti do ústavov. Deti žili v starostlivosti štátu a hlavnou úlohou rodičov bolo dokazovať ‘záujem’.

Vďaka spomenutým novým zákonom je teraz hlavnou úlohou rodičov riešiť svoje problémy v stanovenom časovom limite. Sanácia rodinného prostredia bude v kompetencii obce, kde rodičia žijú. Vďaka novým zákonom sa vytvára väčší priestor pre participáciu viacero organizácií, ktoré berú prácu s opustenými deťmi ako poslanie. A keď obec prevezme kompetenciu pracovať s problematickými rodičmi, môže túto zodpovednú prácu delegovať/outsoursovat akreditovaným organizáciám.

Nový zákon však bude účinný len ak budeme rešpektovať tieto zásady:: a. Sociálni pracovníci MUSIA pochopiť, že biologickí rodičia majú na výber iba dve možnosti. b. biologickí rodičia MUSIA pochopiť, mať rád svoje dieťa znamená riešiť svoje problémy alebo podpísať dokumenty zrieknutia, aby ich dieťa mohlo vyrastať v náhradnej rodine. c. Pre rodičov nie je možná alternatíva, že ich dieťa môže vyrastať v detskom domove. d. Čím rýchlejšie tieto zásady rodičia i sociálni pracovníci pochopia, tým menej kratšie budú ich deti obeťami dlhodobej štátnej starostlivosti.



Bill Baker
Združenie za sociálnu reformu
slovakiabaker@hotmail.com



Materiál spracovalo ZDRUŽENIE ZA SOCIÁLNU REFORMU, ktorého hlavným cieľom je zmena nefunkčného sociálneho systému za vyskúšaný systém založený na práci a osobnej zodpovednosti.

www.cassovia.sk/organizacie/zzsr