Už v poradí 24 stretnutie náhradných rodín Detského centra sa uskutočnilo 2. - 5. apríla 2009 v Novoti na Orave


Podujatie podporil:     Kraft Foods Slovakia, a.s., Bratislava









"Moje nervy", hovorí si teta Silvia: "To zase bude záber!"



"Ty kokšo", vylúdil zase náš Robko: "Už sa teším!"



Ubytovanie bolo zabezpečené v Agropenzióne Novoť.



Počasie nám perfektne prialo. Využili sme aj poslednú lyžovačku na bežeckých lyžiach a spoznali malebnú dedinku Dulov a Beňadovo s krásnou "perníkovou chalúpkou", odkiaľ pochádza jedna z perfektných rodín DC.


Táto rýmovačka od nášho úžasného mladého priateľa Miša nemá chybu, a tak potom už len pár viet ku fotografiám a budete vedieť všetko.

"Ozaj a všetko?" "To nie sme si celkom istí!"

Takže ahojte decká, zdravým každú maminu, aj otecka, všetkých vychovávateľov, uja Viťa a všetkých priateľov!

No a teraz prídu tie fotografie, odpustite nám, ak sa Vám bude zdať, že sme Vás zachytili nie práve v najlepšej forme.



Začali sme vo štvrtok večer  tradične príhovorom uja Viťa, aj keď  sme neboli všetci, pretože niektorí dobiehali ešte aj na druhý deň.











Prihovoril sa aj ujo Roman a vyrobil si aj názornú pomôcku-korbáč, pretože hovoril aj o Veľkej noci.



"No čo asi tak robí ujo Viťo a teta Silvia?" "Veď sa pozrite, ako si sadli, majú výhľad na všetkých a teraz nás určite ohovárajú!"



Malý drobec Veronika, zamestnáva celú našu rodinu.



Na Orave nám varili znamenite! Skoro ako u nás doma v Trenčíne.







A veru zjedli sme všetko, veď nám aj vytrávilo.



Halušky s bryndzou mám najradšej. V Španielsku nám také nevarili.



Je čas niečo robiť. Ujo Maroš machruje, že vydrží, ale o tom pochybujeme. Nevadí, keď odpadne vystrieda ho ujo Piro alebo mladý Viťko, či ujo Robo.









Videli ste už sedemhlavých snehuliakov? Ak nie, tak sa pozrite.





Najsilnejší pracanti mali najväčšie lopaty, len či bude toľko snehu?





No a naše maminy, ocinovia, ujovia a tety, tiež sa neulievali, ale usilovne študovali "ochranu osobných údajov,



a tiež im pani učiteľka z Námestova vysvetlovala, ako je to s našimi poruchami učenia.



Mamina Nošija a ujo Fero sa hrali ako malé deti a veru sa z toho aj riadne vytešili.



"Dária, už nepriťahuj, lebo prídeme o Roba!"



Len škoda, že sme mali robotu a nemohli sme naše maminy a ocinov trochu pookrikovať, aby boli tichšie, nebehali po jedálni, nechichúňali sa akoby šialené huby pojedli a hlavne aby si po sebe porobili poriadok. Šak nabudúce sa nám to určite podarí. Tešilo nás však, že aj oni sa vedia hrať.



Škoda tiež, že ujo Ivan musel skôr odísť, pretože sa ponáhlal za hranice do ďalekých krajín. Možno nám odtiaľ niečo prinesie.





Povedali nám vraj sa blíži Veľká noc a treba začať korbáče pliesť, hm, len ako na to?



Dôležité je najprv si zaobstarať vŕbové prúty,







Potom sa to musia naučiť tí, ktorí to chcú naučiť nás.





A zdá sa, že sa to naučili dobre.



Prišiel čas obuť aj bežecké lyže. Najprv sme navoskovali, potom prebehla malá inštruktáž a vyrazili sme.







Ujovi Liborovi sa to náramne páčilo.





"Pozrite, ja viem stáť aj na jednej nohe", hovorí Oravka od poľských hraníc.



"Nie tadiaľ, ale tadiaľto pôjdeme", hovorí ujo Viťo, ktrorý mal evidentne krátke palice!















V Duľove sme sa zastavili u našej kamarátky tety           , ktorá bola s nami minulý rok na dovolenke v Bulharsku. A je to dobrá teta, ako sme zistili. Nachystala pre nás hotovú hostinu. Škoda (alebo našťastie pre tetu          ?), že sme nemohli ostať dlhšie, pretože nás čakali ešte aj v Beňadove.



Takéto a ešte aj všakovaké iné dobroty sme "spakovali" len sa tak zaprášilo. A neviem, neviem ako by to dopadlo, keby sme nemuseli odísť.









Hodne sme sa zdržali, a tak nám autobus, ktorý práve odchádzal z Duľova padol veľmi vhod, aby sme sa stihli pokochať ešte aj ďalšou oravskou dedinkou Beňadovom.



Dvaja naši malí kamaráti stretli po ceste dokonca svojich príbuzných.



A toto je tá úžasná "perníková chalúpka" našich malých aj veľkých priateľov z Beňadova. Pokochajte sa!





Takúto izbičku na spanie "na povale" môže závidieť našim štyrom malým priateľom nejedno dieťa.







Ich mamina v prekrásnej kuchyni.





A takto to všetko vymyslel aj zrealioval ich ocino.





V sobotu odpoludnia nás čakala zaujímavá vychádzka do miestnej družstevnej farmy.







Budúci nádejní dojiči.



Markovi a Robkovi sa to náramne páčilo. "Nuž čo sa za mladi naučíš, na starosť ako keby si našiel", hovorí staré príslovie. Len chudera kravka!





Toto "čudo" si nás riadne poobzeralo, len nevieme čím.



Toto nie je družstevník, ale náš Mišo s kozliatkom.







Tiež nový kamaráti.



A prišiel čas lúčenia a návratu domov.







"Piro, šťastnú cestu do Slovenského Grobu!"





"Tak dovidenia a tešíme sa na budúce stretnutie", lúčia sa Viťo Blaho mladší a malí kamaráti z Vrútok.

Viete, čie sú tie oči? Adresa pre napísanie správnej odpovede dc(e-mail code)detskecentrum.sk

Zo správnych odpovedí vylosujeme 5 a ich autori budú odmenení na najbližšom stretnutí.