4. 12 - 7.12.2008

HUTY – malá dedinka,
ale škola poriadna.
Rozmýšľame...

...ísť do vrchu,
a či zostať dolu.
Veď i kostol je nablízku,
tešíme sa spolu..

A to, kde sme – napovie mapa,
nestratí sa rodič, ani dieťa.



Pre veľkých odvážnych,
skala je malá.



Pre menších, moc veľká –
máme sa báť?



Ach nie, jaskynka príjemná,
pre oddych ako stvorená.



A čo tie Oblazy!
Prídeme na lazy?



Sú tu len skaly biele,
správne postoje nahodíme.



Kadiaľ máme ísť? –
malé dieťa pýta sa.
Pozerám, stále len rovno,
niekde nás cieľ čaká.



Hučiaci vodopád,
čistá vodička,
rodinka pózuje,
len úsmev nám chýba.



To asi od zimy,
dolniaci nezvyknutí,
aha, veď Oravci,
sú veselí veľmi.



A sme tu,
pri starom mlyne,
čo si kto namelie,
to nech si vezme.



Dievčatá, čože to balíte?
A či to darček,
pre Mikuláša bude?



Mládenci zatiaľ jak junáci,
skackajú vo vreciach hrde,
kto prvý doskáče,
zakúri v krbe.



Ocinko, kde si mi,
chýba mi koník?
Jazdiť na pohovke,
učiť sa musím.



Priateľstvo “šťukneme“,
fotku do albumu dáme.
Spomínať budeme
na dobré chvíle.



Najmladší miláčik,
s cumlíčkom dumá,
kedy už Mikuláš,
doletí ku nám.



Tu je – na tretíkrát prišiel.
Doniesol darčeky – plnučké vrece.



Orava studená, Orava chladná,
ale Oravice teplučkú vodu ponúkajú.

Kde si vodička,

chceme sa zohriať,



kabátik zhodíme,
do plaviek skočíme.



Ďakujem za fotky,
práve hrejem kosti.



Naše mladé dámy –
a či akvabely?
Pekná, čistá voda,
ešte krajšia deva.



Akvabely znovu,
cvičia novú zostavu.



Jedna smutná, druhá úsmev,
tak ako to vlastne je.
Páči sa im táto voda,
a či je to trápenie?



Mužný pohľad na vodu,
- plavčíci sú vždy v strehu.



Ja už mám tej vody dosť,
kde je plavčík, daj ma von.



Tu sa končí celý príbeh,
hutianského stretnutia.
Odchádzame znovu domov,
chystať sa na Vianoce.
Čo myslíte? Bol som dobrý?
Bude darov tisíce?


- text pridala naša poetka mama Nošija -